V istej forme existovalo šikanovanie takmer vždy a vyskytuje sa na rôznych miestach v rôznych formách. Najčastejšie sa však hovorí o šikanovaní na pracovisku alebo v prostredí školy. S dobou sa však menia formy, akým silní tých slabších šikanujú a trendom modernej doby je šikana cez internet, tzv. kyberšikana.
Čo je to šikanovanie?
Šikana nie je príjemná ani pre dospelého človeka, ktorý sa s ňou musí vyrovnávať napríklad na pracovisku. Obzvlášť závažná je však v školskom prostredí. Na psychickom zdraví jedinca môže napáchať závažné škody a ovplyvniť tak ďalší vývoj jeho osobnosti. Čo vôbec pod pojmom šikana a kyberšikana rozumieme? Šikanovanie sa týka nie len samotného šikanovaného žiaka a tyrana, zasahuje celý školský systém, vrátane učiteľov, spolužiakov a aj rodičov.
Stránka Prevencia šikanovania definuje šikanovanie ako opakované a úmyselné správanie, ktorým silnejší jedinec alebo skupina ubližuje slabšiemu jedincovi. Ide o správanie, ktoré šikanovaného jedinca zraňuje, spôsobuje mu nepríjemné pocity, a pred ktorým sa jedinec neraz nedokáže brániť. Môže sa prejavovať posmechom, urážlivými prezývkami, narážkami na výzor či socioekonomické postavenie rodiny, vyhrážkami, nútením k niečomu, čo jedinec nechce urobiť, poškodzovaním majetku, krádežami (napríklad desiaty, školských pomôcok alebo peňazí) či strkaním a bitkami. Za šikanu sa považuje aj dlhodobé zámerné ignorovanie spolužiaka a vyčleňovania z kolektívu.
Šikana na internete
Vzhľadom na to, že prístup k mobilom a sociálnym sieťam má dnes každý, šikana sa presunula do virtuálneho priestoru internetu. Spôsob šikanovania sa teda príliš nemení, mení sa však miesto, kde prebieha. Súčasťou kyberšikany je sledovanie obete, obťažovanie, zastrašovanie či vyhrážky. Kyberšikana alebo cyberbullying môže prebiehať napríklad formou telefonátov, alebo prostredníctvom posielania správ na Facebooku či iných sociálnych platformách. Aj keď si to mnohí neuvedomujú, za kyberšikanu sa považuje napríklad aj uverejňovanie fotografií, s ktorými obeť nesúhlasí.
Prečo je kyberšikana pre agresora ľahšia? Portál Zodpovedne uvádza, že keď agresor svoju obeť šikanuje cez internet, nevidí jej výraz tváre a nemôže jej pozrieť priamo do očí. Je preto jednoduchšie tváriť sa, že ide o neškodnú zábavku, a že sa v skutočnosti nič nedeje. Dôjde k akémusi odosobneniu a jedinec zabúda na to, aké emócie môže jeho správanie vyvolať v obeti. Zabúda na zodpovednosť, akú nesie. Navyše, agresor má pocit, že mu internet poskytne anonymitu, na ktorú sa v prostredí školy nemôže spoliehať. Žiaľ, práve anonymita je nevýhodou pre obeť, ktorá pred kyberšikanovaním nemá ako uniknúť.
Aký je rozdiel medzi šikanou a kyberšikanou?
Hlavným rozdielom je časová a priestorová neobmedzenosť. Šikana prebieha zvyčajne v priestoroch školy počas vyučovania, kyberšikana sa však neobmedzuje len na vyučovanie, agresor môže zaútočiť kedykoľvek a bez ohľadu na to, kde sa obeť práve nachádza. Ďalším významným rozdielom je publikum, ktoré sa v škole zvyčajne obmedzuje na malú skupinku ľudí, internetom sa však informácie šíria rýchlosťou blesku a môžu sa dostať k veľkému množstvu ľudí, dokonca aj k takým, ktorí nepoznajú obeť ani agresora.
Ako sme už spomínali, agresor sa neraz spolieha na anonymitu, neuvedomuje si, že jeho identitu je možné vypátrať a neraz zaútočí aj na jedinca, pred ktorým by mal v osobnom kontakte rešpekt, napríklad na učiteľa či rodiča. Aj keď polícia dokáže agresora vypátrať, pre obeť to nie je ľahké. Neistota neraz prekračuje medze únosnosti a obeť nevie, komu môže dôverovať a kedy sa útok zopakuje opäť.
Nie je to len nevinná zábavka
Deti neraz zabúdajú, že šikanovanie nie je len nevinnou zábavkou a môže mať trestno-právne následky. Dokonca aj v Dohovore o právach dieťaťa sa hovorí, že jedincovi nesmie nikto ubližovať a dospelí musia zabezpečiť, aby bolo dieťa v bezpečí, aby nebolo zneužívané a zanedbávané, aby nebolo vystavované násiliu. Porušenie tohto bodu dohovoru môže byť považované za trestný čin. Agresorovi hrozí trest odňatia slobody až na niekoľko rokov alebo finančná pokuta.
Prečo niekto šikanuje?
Presnú príčinu, prečo k šikane dôjde, nie je ľahké odhaliť. Osobnosť dieťaťa sa v škole vyvíja a sebaobraz neraz nie je príliš pozitívny, jedinec preto hľadá spôsob, akým by potvrdil svoju hodnotu. Aby sa sebaobraz udržal, dieťa premieta svoje negatívne vlastnosti na obete, na ktoré následne útočí. Navyše, ako uvádza Eduworld, agresor môže mať ťažkosti v domácnosti, ktoré nedokáže spracovať, ako je napríklad rozvod rodičov alebo príliš prísna výchova. Na druhej strane, príčinou šikany môže byť aj nuda a zvedavosť, kam sa až dajú posunúť hranice. V mnohých prípadoch agresor nedokáže riešiť vlastné problémy a šikanovaním spolužiakov sa snaží upútať pozornosť.
Obeťami sa zas najčastejšie stávajú žiaci, ktorí sa niečím odlišujú, napríklad národnosťou alebo výzorom. Častým terčom sú noví žiaci alebo takí, ktorí majú dobrý prospech a sú obľúbencami učiteľov.
O šikane sme sa rozprávali so žiakom, ktorý s ňou má skúsenosť a vzhľadom na citlivosť témy ho pomenujeme Max. Max, ktorý je momentálne stredoškolákom, nám prezradil, že šikanovať ho začali už na základnej škole. Mal síce dobré známky, no bol skôr samotárom a najčastejšie sa na ňom vyvršovali spolužiaci z vyšších ročníkov. Takmer vždy sedel v prvej lavici a agresori mu neraz veci brali a ničili ich.
Neskôr došlo aj k fyzickému násiliu, niekoľkokrát si ho počkali po škole a zaútočili, nikdy ho však vážne neporanili. Šikanovanie pokračovalo aj na strednej škole, napriek tomu, že mal nových spolužiakov. Navyše, pridala sa kyberšikana, Maxovi spolužiaci si o ňom písali, šírili nepravdivé informácie a posmievali sa. Zvládal to ťažko, no bál sa situáciu riešiť, myslel si, že ak by „žaloval“, spolužiaci by sa na ňom vyvršovali ešte viac. Teraz Max hovorí, že sa situácia zlepšila, našiel si nových kamarátov a spôsob, ako sa s neprajníkmi vyrovnať.
Čo si o kyberšikane myslí výchovný poradca a psychológ?
Na tému kyberšikany sme sa rozprávali aj s výchovným poradcom a psychológmi. Školy robia, čo môžu, aby šikane v akejkoľvek forme zabránili, nie je to však jednoduché. Deti sú neraz nespokojné, či už so sebou, so situáciou v rodine alebo so školou. Navyše, slabosť sa dnes nenosí, nejeden žiak má preto pocit, že musí ukázať svoju silu, moc nad iným žiakom, aby ho za slabého nepovažovali.
Ani učitelia a rodičia to však nemajú ľahké. Žijeme v dobe, kedy je ľahšie hľadať na iných ľuďoch chyby, ako to dobré a deti to všetko absorbujú a musia sa s tým vyrovnať. Základným krokom je prevencia, ktorá na školách prebieha v najrôznejších formách, či už za pomoci náučných filmov, prednášok či diskusií. Školy majú okrem toho k dispozícii výchovných poradcov a psychológov a dôležité je zapojiť do preventívnej činnosti aj rodičov.
Napriek preventívnym krokom nie je ľahké agresora odhaliť a šikanu včas zastaviť. Aj keď je vhodná forma preventívnych metód do značnej miery účinná, niekedy sa šikanu včas odhaliť nepodarí, najmä ak prebieha v kyber priestore. V takom prípade je podľa výchovného poradcu a psychológa mimoriadne dôležitá komunikácia, a to so žiakmi, s vedením školy, ale aj s rodičmi. Žiaci sú informovaní, že šikanovanie v akejkoľvek podobe je trestné a takéto správanie neostane bez následkov a nebude sa tolerovať.
V extrémnych prípadoch sa do riešenia problému zapája polícia a iné inštitúcie. Podstatné však je dať žiakom najavo, že sa majú na koho obrátiť a ak majú pocit, že na škole k šikane dochádza, netreba sa báť upozorniť na to rodičov, výchovného poradcu alebo školského psychológa.
Prevencia šikanovania, Prohuman, Eduworld, Verywell
Nahlásiť chybu v článku