Pytliactvo je celosvetový problém a dotýka sa nás viac, ako by sme si možno mysleli. Aj na Slovensku máme skúsenosti s pytliactvom, ktoré sa zameriava najmä na trofeje, kožušiny, či mäso. V iných štátoch, najmä v afrických, ale napríklad aj v Indii, pytliakov lákajú najmä cenné a ohrozené druhy a to hlavne nosorožce, ktorých pytliactvo je žiaľ vo veľkom rozšírené. Dôvodom sú údajné liečivé účinky ich rohov. Je smutné, že ľudia veria bludom, ktoré tvrdia, že roh nosorožca, ktorý má chemické zloženie veľmi podobné našim nechtom, dokáže vyliečiť všetky choroby. 

Národný park Kaziranga v Indii sa ale s pytliakmi, v záujme ochrany prírody, vysporiadal po svojom. Ochrancovia parku majú totiž povolené pytliakov zastreliť. A síce toto sporné nariadenie je istotne kontroverzné, indický národný park má aj vďaka tomu momentálne až 2400 nosorožcov. V porovnaní so stavom z pred 100 rokov, kedy ich mal len niekoľko jedincov, je to úctyhodný nárast.

Platí tu vládne nariadenie, že ak ochranca parku zbadá niekoho, kto by mohol byť pytliak môže ho zastreliť. Teoreticky sa tak môže stať, že bude zastrelený aj nevinný človek. „Nariadenie je také, že keď uvidíme pytliaka či lovca, mali by sme začať na nich poľovať“, povedal jeden zo strážcov parku. Keď vidíme muža so zbraňou v noci, máme rozkaz strieľať.

Dokonca v roku 2015, bolo viac ľudí zastrelených strážcami parku, ako nosorožcov, ktorých by zabili pytliaci. Kým počet zabitých nosorožcov klesá, ide o pozitívny jav a v týchto prípadoch je smrť pytliakov podľa indickej vlády ospravedlniteľná. Avdesh, strážnik parku uviedol, že počas štyroch rokov zastrelil dvoch pytliakov. Podľa jeho slov by nikoho nezastrelil, keby si nebol istý, že ten na koho strieľa, nie je pytliak.

Pytliaci predávajú rohy nosorožcov ako „zázračný prášok“ na všetky choroby a za tento „veľký kus nechtu“ si vedia aj vypýtať poriadnu sumu. Veď iba 100 gramov rohu môže stáť na čiernom trhu až 5500 eur. To je hlavný dôvod, prečo sú nosorožce tak často ohrozované nájazdmi pytliakov.

My v redakcii sme samozrejme proti akékoľvek forme zabíjania, no v tomto musíme dať indickým úradom čiastočne za pravdu. Ak nie je iná možnosť, ako uchrániť stáda nevinných zvierat pred ich zbesilým a zbytočným zabíjaním v hone za vidinou veľkého zisku, musí sa niekedy pristúpiť aj k takémuto radikálnemu kroku. Ak sa k nemu neprišlo, možno by už na svete neexistovali žiadne indické nosorožce a to by bola rozhodne obrovská strata.

Pozri aj: Návštevníci parku sa smejú na tučných tigroch. Tu je však dôvod, ktorý vám vysvetlí, prečo to nie je vôbec vtipné

interez.sk (Matej Mensatoris), theladbible.com