Šakal Carlos, ako mu hovoria, je pôvodom z Venezuely, no vďaka svojim ohavným skutkom sa po roku 1970 preslávil po celom svete. Trvalo 20 rokov, kým ho úrady konečne dolapili a jeho vyčíňanie zastavili.
Už ako teenager sa zúčastňoval povstaní
Ilich Ramírez Sánchez sa narodil v roku 1949 vo Venezuele a krutosti bol vystavovaný už od útleho veku. Ako uvádza portál All That Is Interesting, jeho otec sa otvorene priznával k marxizmu a napriek tomu, že matke sa to nepáčilo, synov pomenoval na počesť svojich politických vzorov, Ilichovi bratia sa totiž volali Lenin a Vladimir.
Ilich sa už od detstva zaujímal o politiku a kým dosiahol vek 10 rokov, mal dvakrát prečítanú Leninovu biografiu. Aj po nástupe do školy bol obklopený ľavicovými radikálmi a už ako teenager sa zúčastňoval protestov a povstaní.
V roku 1966 sa manželstvo Sánchezovcov rozpadlo a matka vzala chlapcov do Londýna. O 2 roky neskôr nastúpil Ilich na otcov návrh na Univerzitu Patrice Lumumba v Moskve. Tá bola známa tým, že z jej brán vychádzali radikálni politickí aktivisti, revolucionári a povstalci. Carlosovi sa však v škole príliš nedarilo a napokon ho odtiaľ vyhodili. Napriek tomu ho však škola do značnej miery ovplyvnila, najmä stretnutie s palestínskymi študentmi, ktorí ho zasvätili do konfliktov s Izraelom.
Toto stretnutie ho ovplyvnilo natoľko, že v roku 1970 sa rozhodol vycestovať do Palestíny a ako informuje portál Crime and Investigation, pridal sa ku skupine známej ako Ľudový front za oslobodenie Palestíny (Popular Front for the Liberation of Palestine – PFLP). Skupina sa preslávila tým, že svoje názory a postoje týkajúce sa Izraelu prejavovala nahlas a neštítila sa ani extrémneho násilia. V Jordánsku sa následne Ilich naučil narábať so zbraňami a práve tu mu prischla prezývka Carlos. Prezývku mu dal Wadie Haddad, veterán, ktorý sa neskôr stal Carlosovým mentorom.
Neváhal zabíjať, rabovať a unášať
Len o 3 roky neskôr (v roku 1973) bol už Carlos právoplatným členom PFLP a teroristom, ktorý zabíjal, raboval a ničil bez váhania. Jeho prvým živým terčom mal byť židovský magnát Joseph Sieff, nebránil sa však ani odpaľovaniu výbušnín, vykrádaniu bánk či dokonca pokusu o únos lietadla. Ako informuje portál Britannica, Carlos v roku 1973 vtrhol do Sieffovho domova a postrelil ho do hlavy, čím ho vážne poranil. Útočníkovi sa však zasekla zbraň a z miesta činu musel ujsť.
V priebehu niekoľkých rokov si na konto pripísal obrovské množstvo ďalších násilných útokov a ďalších zločinov, vrátane okupácie francúzskej ambasády a na istý čas spolupracoval aj s Japonskou červenou armádou.
Na krk Carlosa si brúsilo zuby Francúzsko, Izrael ale aj Amerika. Pokúsil sa o dva bombové útoky a plánoval ďalšie akcie, ako však píše portál Britannica, napokon ho vyzradil Michel Moukharbal, ktorý tiež pôsobil vo PFLP, no v roku 1975 ho dolapila francúzska tajná služba. Netrvalo dlho a Michel vyzradil mená všetkých svojich spolubojovníkov, vrátane Carlosa. Carlosovi sa však podarilo príslušníkov tajnej služby zastreliť a ujsť do Bejrútu. Počas prestrelky zomrel aj Moukharbal. Práve vďaka prestrelke k jeho menu pribudla prezývka Šakal. V byte totiž po sebe zanechal výtlačok Forsythovej knihy Šakal.
Odsúdili ho na tri doživotné tresty
Carlos sa neúspechmi nedal odradiť a naplánoval ďalší útok, tentoraz chcel prekaziť stretnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vo Viedni, píšu Sean Anderson a Stephen Sloan v knihe Historical dictionary of terrorism. V zajatí sa ocitlo 80 významných predstaviteľov, pričom Šakal so spolupáchateľmi za nich žiadali astronomické výkupné. Ako píše portál All That Is Interesting, útok sa nezaobišiel bez strát na životoch, zomreli traja ľudia, Šakal však napokon po 48 hodinách rukojemníkov prepustil. Odhaduje sa, že útočníci si rozdelili výkupné vo výške viac ako 50 miliónov dolárov, nie je však jasné, čo sa s peniazmi stalo a na čo boli použité.
Napriek získaným peniazom však organizácia s Carlosom spokojná nebola, nezabil totiž ciele, ktoré mu PFLP vytýčila, následkom čoho bol vylúčený. Carlos na konto pripísal ešte niekoľko zločinov, napokon sa však rozhodol žiť niekoľko rokov v ústraní v Sudáne. Carlosa Šakala sa napokon podarilo dolapiť v roku 1994 a počas súdneho procesu v roku 1997 bol odsúdený na doživotie. V priebehu nasledujúcich rokov bol Carlos Šakal súdený za svoje zločiny ešte niekoľkokrát. Ako informuje portál Apnews, pred súdom sa vtedy 67-ročný terorista ocitol napríklad aj v roku 2017, kde mu bol udelený trest odňatia slobody na doživotie tretíkrát.
Nahlásiť chybu v článku