Igor na vlastnej koži zažil už viacero krajín, kedysi bol riaditeľom ZSSk, ale aj odborným poradcom rôznych českých ministrov a žil a pracoval aj vo Varšave či v Paríži. Pred niekoľkými rokmi sa ale rozhodol, že sa usadí v meste Bar v Čiernej Hore. Zisťovali sme, čo ho priviedlo práve sem a ako sa mu tu žije.

Čím vás zlákala práve Čierna Hora? Prečo ste sa rozhodli práve pre mesto Bar? Čo sa vám tu páči najviac?

Dôvodov pre život v tejto krajine bolo viac. Vyberal som z viacerý regiónov (Karibik, Pacifik, Kaukaz…), ale vyhral Balkán a konkrétne Čierna Hora. Urobil som si SWOT analýzu presídlenia a vyšla mi na 85 % (po roku života som to skorigoval na 75 %, ale aj tak to je dobrý výsledok). Hlavné dôvody sú príroda, podnebie, jazyková príbuznosť, gastronómia, cenotvorba a spoločnosť. Pokiaľ ide priamo o mesto Bar, rozhodlo to, že je prímorské, napojené na železnicu a vďaka prístavu žijúce aj mimo sezónu. Priznávam, že názov mesta mi nie je nesympatický.

Žije sa podľa vás v Čiernej Hore lacnejšie ako na Slovensku? Aké vidíte rozdiely v priemerných platoch a výdajoch napr. na bývanie? Aké sú tu priemerné týždenné či mesačné výdavky?

Ako človek, ktorý od roku 1983 nežije na Slovensku, nemôžem dobre porovnávať pomery medzi týmito dvoma krajinami, ale domnievam sa, že je tu život lacnejší, a to aj relatívne, nielen absolútne (nemyslím tým teda príjmy slovenské a náklady čiernohorské). Osobne platím za prenájom jednoizbového štúdia 200 eur mesačne.

Čomu sa v Čiernej Hore venujete? Je náročné nájsť si tu prácu a takpovediac „zakotviť tu“?

V Čiernej Hore sa venujem tomu, čomu som sa venoval všade, kde som ako dospelý predtým žil (teda Praha, Varšava, Paríž), takže projektovaniu systémov verejnej osobnej dopravy na strane jednej a cestovnému ruchu na strane druhej. To prvé je nezávislé na mojom mieste pobytu a to druhé, samozrejme, závislé je. Takže v prvom prípade nie je až také dôležité, či sa tu dá zohnať práca, keďže moji klienti, až na výnimky, nie sú miestni. Vlastním tunajšiu právnickú osobu s klientmi hlavne mimo regiónu.

V druhom prípade sa špecializujem na exkurzie a degustácie v tunajších výrobniach potravín (olej, víno, rakija, pršut, syr, med, pečivo atď.), čo bolo odprezentované okrem iného aj vo vysielaní STVR v programe Cestou necestou, epizóda Čierna Hora. Vodím turistov tam, kam by sa normálne nedostali.

Čo vás viedlo k takejto ráznej zmene, od riaditeľa obchodu ZSSk k životu v rôznych kútoch sveta a k sprievodcovstvu v Čiernej Hore?

Riaditeľom som bol nečakane a nechcene (a ani som vtedy nežil už na Slovensku). Bol som tiež odborným poradcom rôznych ministrov vo vláde Českej republiky. Život v rôznych krajinách sveta bol výsledkom buď náhody, poskytnutia práce, alebo nasledovania partnerky. Na Slovensku som sa narodil, za čo nemôžem. V Česku som žil preto, lebo v roku 1983 sa mi nepodarilo utiecť do západnej Európy. Do Poľska a Francúzska som nasledoval moju vtedajšiu partnerku. Čierna Hora je tak mojou prvou krajinou, ktorú som si vybral na život sám.

V čom vnímate najväčší rozdiel medzi ľuďmi v Čiernej Hore a inde, kde ste žili?

Tunajší ľudia sú dobrosrdeční, priateľskí, otvorení, priamočiari a hlavne spokojní, pokojní, nerozčuľujú sa. Základné slová sú polako, ne žuri, ne brini, teda pomaly, neponáhľaj sa, nerozčuľuj sa. V krčmách síce sú pitky, ale nie bitky. Nie je tu žiadna pouličná kriminalita (ak sa niečo udeje, väčšinou sú za tým turisti). Keď idem do mora, pokojne môžem nechať na pláži peňaženku a nikto z domácich mi ju nevezme.

Keď ste sa sem presťahovali, mali ste pocit nejakého kultúrneho šoku? Prekvapilo vás niečo?