V roku 1945 skončila druhá svetová vojna, no svet sa z pokoja a mieru dlho neradoval. Nová vojna prišla veľmi skoro. Na niekoľko desaťročí totiž svet upadol do konfliktu, ktorý dnes nazývame Studená vojna. V tejto vojne stáli proti sebe dve obrovské svetové mocnosti, dve ideológie. Demokratické Spojené štáty americké a komunistický Sovietsky zväz. V tejto vojne sa nebojovalo zbraňami (nie priamo medzi týmito mocnosťami), ale slovami a geopolitickými ťahmi. A medzi najznámejšie zbrane, ktoré boli v tejto vojne vytiahnuté, patria i slová, ktoré v Berlíne odzneli presne pred 55 rokmi. Štyri slová, ktoré sa navždy zapísali do histórie. Takýto je ich príbeh.
Studená vojna
Vo februári 1945 sa na polostrove Jalta stretli traja, v tej dobe najsilnejší muži sveta. Roosevelt, Churchill a Stalin si rozdelili svet a najmä Európu. O pár mesiacov skončila druhá svetová vojna, nacistické Nemecko ostalo zdevastované a položené na kolená. Namiesto mieru však svetové mocnosti (USA, ZSSR) začali zbrojiť. Dve absolútne protikladné ideológie začali medzi sebou súperiť vojensky i geopoliticky. Kto bude mať viac zbraní, lepšiu vojenskú technológiu a väčší geopolitický vplyv. V roku 1947 tak začala studená vojna.
V studenej vojne sa do otvoreného vojenského konfliktu USA a ZSSR priamo nikdy nedostali, no napriek tomu boli k nej niekoľkokrát veľmi blízko. Kórejská vojna, Kubánska kríza, vojna vo Vietname, Iráne či Afganistane. To je niekoľko konfliktov, ktoré niesli pozadie súperenia amerického kapitalizmu so sovietskym komunizmom. Najväčšou zbraňou v studenej vojne však boli slová. Napríklad tie z rozdeleného Berlína.
Rozdelený Berlín
Na základe dohôd z Jaltskej konferencie a finálneho rozhodnutia z konferencie v Londýne, bolo porazené Nemecko rozdelené do štyroch okupačných zón. Každý zo silných Spojencov a víťazov druhej svetovej vojny si z tejto krajiny odkrojil svoj kúsok. Britská okupačná zóna na severozápade, francúzska na juhozápade, americká na juhovýchode a sovietska na severovýchode. Rozdelené však neostalo len samotné Nemecko, ale i jeho hlavné mesto. Berlín, ktorý ležal v sovietskej zóne, bol taktiež rozdelený do štyroch zón. V roku 1961 navyše vznikol Berlínsky múr. Železná opona bola postavená a vyzeralo to tak, že Európa bude už naveky rozdelená.
Ich bin ein Berliner
Krátko pred vystávaním Berlínskeho múru vyhral americké prezidentské voľby John Fitzgerald Kennedy, jeden z najobľúbenejších amerických prezidentov v histórii tejto krajiny. Kennedy do prezidentského kresla zasadol v ťažkých časoch. Ako prezident musel riešiť krízu spojenú s Berlínskym múrom, Kubánsku krízu, no i naplno rozbiehajúci sa vesmírny program NASA a rasizmus, ktorý v 60. rokoch rezonoval americkou spoločnosťou. Pre svet a medzinárodnú politiku sa však stali legendou jeho slová v Berlíne.
John Fitzgerald Kennedy pricestoval do západného Berlína počas svojho „turné“ po Európe v júni 1963, v čase, keď už bola táto časť dnešného hlavného mesta Nemecka, celkom odrezaná od sveta. Všetko, od potravín, cez ľudí, až po spotrebný tovar, prúdilo do západného Berlína letecky. Práve toto miesto si preto Kennedy vybral pre adresovanie odkazu Sovietskemu zväzu i celému svetu.
John Fitzgerald Kennedy nepatril k prezidentom, ktorý by si svoje prejavy písali sami. Ten, ktorí mu poradcovia napísali pre vystúpenie v Západnom Berlíne, však „hodil do koša“. Nakoniec vystúpil so slovami, ktoré si i sám napísal.
„Na svete je veľa ľudí, ktorí nerozumejú, alebo vravia, že nerozumejú, v čom spočíva hlavný rozpor medzi svetom slobody a svetom komunistickým. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú aj takí, ktorí vravia, že komunizmus je budúcnosť ľudstva. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú zasa ďalší v Európe, aj inde, ktorí vravia, že môžeme s komunistami fungovať. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Ale je aj zopár takých, ktorí pripúšťajú, že komunizmus je diabolský systém, ale to nám umožňuje dosahovať ekonomický progres. Nech sa prídu pozrieť do Berlína.“
„Pred 2000 rokmi bola najpyšnejšia veta, ktorú mohol človek povedať, táto: Civis Romanum sum – Som občanom Ríma. Dnes je najhrdšou vetou, ktorú môže niekto v slobodnom svete vysloviť: Ich bin ein Berliner – Som Berlínčan.“
John Fitzgerald Kennedy svojím prejavom z 26. júna 1963 povedal svetu, čo si skutočne myslí o komunizme. S predstihom niekoľko desaťročí Nemecku predstavil víziu zjednotenia tejto krajiny a pozdvihol morálku v podstate okupovaného, vojnou skoleného národa, na oboch stranách Berlínskeho múru. Svojimi slovami Chruščovovi jasne odkázal, že západný svet na čele s USA bude vždy stáť za hodnotami demokracie.
Nesprávny preklad?
Napriek tomu, že celý svet pochopil význam Kennedyho slov, pustili sa do prejavu i jazykovedci. Tým sa vo vete Ich bin ein Berliner, nezdalo slovo ein, ktoré menilo celý význam slovného spojenia. V doslovnom preklade totiž táto veta, s použitím člena, znamená „Som Berliner (tradičný nemecký koláč)“. Vzhľadom na to, že Kennedy poznal po nemecky zrejme len pár slov, mu však svet túto nepresnosť odpustil.
wikipedia.org, The Atlantic, SME
Nahlásiť chybu v článku