Na slovenskom trhu momentálne pôsobí niekoľko veľkých a stabilných obchodných reťazcov. Tie si svoju pozíciu hája už dlhodobo a narušiť ich dominanciu je veľmi náročné. Tí starší si iste pamätajú na modro-žlté predajne Hypernova, ktoré sa o to kedysi dávno pokúsili. Neúspešne.

Prichádzali s veľkými ambíciami

Príbeh známych hypermarketov sa na Slovensku začal písať ešte v roku 2001. Podľa portálu Trend ho k nám priniesla holandská spoločnosť Ahold, ktorá u nás vybudovala rozsiahlu sieť viac ako 20 prevádzok. Okrem nášho trhu firma pôsobila aj na tom poľskom a českom, pričom ich prioritné ambície boli stať sa jednotkou, prinajhoršom dvojkou na jednotlivých trhoch. Ako píše Index, presne táto stratégia sa na Slovensku Holanďanom nevydarila.

Prvé roky však boli pre Hypernovu relatívne úspešné, nové projekty väčšinou majú potenciál spotrebiteľov zaujať a zrejme to tak bolo aj v tomto prípade. Po otvorení prvých hypermarketov v Považskej Bystrici a Michalovciach sa dočkalo v roku 2002 aj naše hlavné mesto, ktoré nasledovali ďalšie mestá po celej republike, uvádza Denník N. Holandská spoločnosť Ahold počas svojho vrcholu na Slovensku vlastnila viac ako dve desiatky hypermarketov, štyri menšie obchody s názvom Albert, a tiež šesť čerpacích staníc.

Hypernova sa tržbami zaradila medzi desiatku najsilnejších reťazcov predávajúcich potraviny, no na vrchol tohto rebríčka nikdy nedosiahla a tento fakt spojený s prichádzajúcou krízou a zmenou nákupného správania spotrebiteľov neveštil pre Holanďanov nič dobré.

Prvý pokus o predaj

Prvé reálne snahy o exit zo slovenského trhu prišli už v roku 2007, kedy sa rovnaký scenár odohrával aj u nášho severného suseda. Spoločnosť Ahold tam našla vhodného kupca a svoje niekdajšie poľské prevádzky predala Carrefouru, pričom sa o niečo podobné pokúšali aj u nás. Firma dokonca poverila investičné banky, aby na Slovensku našli potenciálneho záujemcu, no to sa v tej dobe nepodarilo a išlo zrejme o zlomový moment v celom ďalšom vývoji.

V rovnakom čase pristúpila materská spoločnosť Ahold k zmenám v Českej republike, kde jednotlivé Hypernovy začali meniť názvy na HyperAlbert, neskôr na Albert hypermarket. V roku 2009 už niesli druhý spomínaný názov všetky predajne bývalej Hypernovy a s týmto brandom tak Ahold ostal už iba na Slovensku. Po neúspešnom hľadaní kupca však spoločnosť skrátka prestala na Slovensku koncept hypermarketov rozvíjať a pomaly sa jej ambiciózne plány začali rozpadávať.

Ďalším dôležitým faktorom bola spomínaná zmena nákupného správania vtedajších zákazníkov, ktorí od krízy v roku 2008 už nevyhľadávali veľké obchodné reťazce natoľko, ako tomu bolo v predošlých rokoch. Navyše, na relatívne malom slovenskom trhu ich bolo hneď niekoľko. Hypernova počítala so značne vyšším objemom nakupujúcich, čo sa nenaplnilo a po roku 2010 jej tržby začali klesať.

„Je to ekonomická záležitosť prevádzky. V Českej republike fungujú Hypernovy stále normálne. Na Slovensku je však trh o polovicu menší a konkurencia obchodných spoločností je na inej úrovni,“ komentoval vzniknutú situáciu pre Hospodárske noviny analytik Ľubomír Drahovský.

Podľa Indexu mala firma v roku 2011 obrat približne 200 miliónov eur, v roku 2012 to už bolo „iba“ 159 miliónov eur. Celý nepriaznivý vývoj vyústil do druhého pokusu o predaj hypermarketov, ktorý však tentoraz dopadol úspešne a Ahold definitívne zo slovenského trhu odišiel.

Noví majitelia, miliónové straty

Stratové slovenské aktivity Aholdu v roku 2013 podľa Trendu zakotvili v portfóliu Terna, ktoré malo blízko k finančnej skupine J&T. V roku 2014 ale pri tržbách 109 miliónov eur predstavovali straty až 11,8 milióna eur, o rok neskôr sa tržby znížili na 71 miliónov eur a straty predstavovali už 19 miliónov eur. Kompetentní to pripisovali viacerým faktorom vrátane spomínanej zmene nákupného trendu a nerentabilným veľkým predajniam.