Do Ostravy sme dorazili po 5 hodinách cesty. Nekonečná dopravná zápcha na diaľnici. Obloha zatiahnutá, počasie pod psa. Konečná, vystupovať. Obchodné centrum Nová Karolina. Smer stanové mestečko u Slezkoostravského hradu.

Nabalení s veľkými batohmi stojíme v daždi pred vstupom do areálu kempu. Ďalej sme sa nedostali. Čakáme na festivalový taxík a v duchu od samého vyčerpania preklíname nedotiahnutý detail v organizácii. Hoci sme slečne na vstupe mávali pred nosom vytlačeným papierom o potvrdení novinárskej akreditácie, žiaľ nepomohlo. Pravidlá sú pravidlá. Ona za ne nemôže. Najprv páska z hlavnej brány, až potom povolenie vstupu do kempu. Zmoknutí nastupujeme do taxíku. Kemp je vzdialený asi 35 minút pešej chôdze a cca 10 minút taxíkom od areálu festivalu. Vyriešime nutné, berieme taxík číslo dva a už úspešne opáskovaní dvomi páskami, festivalovou a kempovou, rozkladáme stan. Neustále prší. „Pravá festivalová nálada“ narastá. Do areálu starých železiarní Dolní Vítkovice vstupujeme slávnostne okolo pol 9 večer. Festival Colours of Ostrava 2016 sa len rozbieha.

Pršalo takmer neustále. Nechceme krivdiť teplu a slnku, ktoré sa na nás občas na pár hodín usmialo spoza tmavého oblaku, no to žiaľ premočený areál veľmi nezachránilo. Festivalový team pozostávajúci z viac ako 1000 ľudí a jeho krízový štáb si pre tento ročník poriadne zamakali. Na rozbahnených miestach sa mihnutím čarovného prútika objavovali drevené paletové cestičky a podľa slov riaditeľky festivalu, požiarnici boli počas nocí v plnom nasadení a odčerpávali veľké kaluže vody ako to len bolo možné. Všetko pre komfort návštevníkov, a tí veru aj napriek zavedeniu farebnej pršiplášťovej módy nesklamali, a aj napriek počasiu ostali festivalu verní. Symbolom Farieb pre tento ročník boli farebné kapucne pršiplášťov mihajúcich sa počas presunov z koncertu na koncert vo veľkom industriálnom areáli. Festival hlásil sobotnú návštevnosť cez 60 000 divákov. Celkovo sa ho aj napriek zlému počasiu zúčastnilo cez 700 vozičkárov a viac ako 2000 detí. Technici makali na plné obrátky a hlavný stage poskytol podla slov organizátorky Zlaty Holušovej jeden z najlepších zvukov v rámci konkurencie európskych festivalov. Úspech zaznamenali aj menšie stage. Pred Drive stageom sa podarilo prekročiť počet 10 000 divákov. Do diskusných stageov organizátori počas festivalového diskusného fóra Meltingpot pozvali až 150 hviezdnych spíkrov. Priestory prednášok a projekcií praskali vo švíkoch a všetci sľúbení hostia napriek nepriaznivému počasiu docestovali, vynímajúc českého sochára Davida Černého, ktorému sa prísť nepodarilo. V rámci prvého ročníku fóra je 149 spíkrov nádherné číslo. Všetka česť jeho šesťčlennému organizačnému teamu. Jednou z vychytávok bolo aj live titulkovanie, ktoré podla slov riaditeľa diskusného fóra, Reného Bystroňa, nepoužil na festivale ešte nikto predtým. Možno im chýbala napríklad šikovná prekladateľka v nerozlučnej dvojke s majstrom sveta v strojopise. Tak sa stali diskusie a prednášky prístupné všetkým návštevníkom. Festival je jednotkou vo vymýšľaní nápadov na ceste k úplnej bezbariérovosti.

Hviezdny program prebiehal na 16 väčších či menších hudobných scénach. World muzikový festival ani tento rok nesklamal a priniesol balíček headlinerov, ale aj prekvapenia v podobe mladých kapiel či netradičných hudobných zážitkov . Zábavu doplnil pestrý program divadelných predstavení, workshopov, či cirkusových vystúpení.

Štvrtkový večer patril Tame Impala a M83.

Priestor pred hlavným stage Českej sporiteľne sa rýchlo zapĺňal. Elektronické deti kvetov odpálili koncert plný farieb, experimentálnych zvukov a dobrej nálady. Aj napriek dažďu sa pred pódiom zrazu vyčasilo. Dav fanúšikov sa s radosťou roztancoval v rytme rockovej psychadélie, mladých Austrálčanov. Náladu umocnil úsmevný výrok frontamana kapely Kevina Parkera: „Je to prvýkrát, čo hráme v Čečii!“ Následne sa hneď poopravil a burácajúci fanklub mu túto malú chybičku krásy odpustil. Skupina potešila aj nápaditou, neustále sa meniacou projekciou, v jednej chvíli priamo interaktívne reagujúcou na rozvibrované tóny gitary či hudobnú produkciu celej kapely. Prvý festivalový večer bol doslovne vo farbách a jasajúci dav šalel aj z nápadu vybuchujúcich diel chrliacich do vzduchu tisíce pestrofarebných papierikov. Toto farebné divadlo bolo fanúšikom dopriate niekoľkokrát. Samozrejme aj počas hitu Feels Like We Only Go Backwards, ktorý v lajnape nemohol chýbať. Festivalová pohoda sprevádzala večer od začiatku až po záverečné slová moderátora hlavného stage, ktorý to zaklincoval slovami: „Nemajte strach, všetky použité papieriky letiace vzduchom sú z eko materiálu a nikomu neublížia.“ Fanúšikovia si vďaka nim odnášali v rukách kúsky farieb na pamiatku.

Náš deň končil na party francúzskeho elektronického mága Petra Gonzáleza spolu s jeho vesmírnym projektom M83. Noc sa niesla v znamení rýchlych tanečných rytmov, efektnej 3D projekcie bublín, oslepujúcej stroboskopovej šou, sexi speváckych výkonov dvoch vokalistiek, vtipných tanečných kúskov kapely priamo na pódiu, výnimočných saxofónov a nadupanej bicej sekcie prenikajúcej nocou. Unavení a zmoknutí fanúšikovia pri hlavnom stage nabrali druhý dych a a prvá veľká party festivalu nahnala do žíl nový príval energie.

Piatok sa niesol v znamení mnohých prekvapení. Ráno nás potešilo slnko. Predzvesť zlepšujúceho sa počasia pridala aj o pár stupňov viac na teplomeri. Pršiplášte sme na chvíľu zabalili do tašiek a do areálu sme sa vybrali tentokrát už len vo svetroch a gumákoch. Nálada viditeľne stúpala. U niekoho z hudobného nadšenia, u iných zas z narastajúcich promile v krvi. Nech žije festivalové leto.

Na druhom najväčšom Arcelor Mittal Stage milo prekvapili českí Noisy Pots. Ako o čosi neskôr vysvitlo, mnohí umelci vystupujúci na festivale čerpajú inšpiráciu z vesmíru, či svojim oblečením alebo samotnou tvorbou demonštrujú tento súčasný fenomén. Chalani sa pre daný moment ocitli v malom českom ostravskom vesmíre a počas jednej skladby s rovnomenným názvom zobrali fanúšikov na svoj „Cosmic trip“. Ich energické tanečné rytmy rozprúdili dav pri pódiu. Úsmev vyvolali netradičné zvuky nazvučených vedierok, plechoviek a kuchynských hrncov. Improvizované zvuky nápadito skombinovali so syntetizátormi, vibrafónom, samplami a vokálmi.

Ďalším prekvapením bol koncert kórejských Noreum Machi v šapitó Europa stage. Priniesli malý hudobný rituál. Zvuk Zeme a neba v podobe jedinečných nástrojov. Hudbu napodobňujúce živly. Hromobitie malým gongom, kkwaengwari, vietor veľkým bubnom jing, oblohu veľkým bubnom buk a dážď bubnom v tvare presýpacích hodín janggu. Jedinečný šamanský obrad. Hra zvukov, rytmov, improvizovaných vokálov.

Pomedzi industriálne budovy rozľahlého areálu starých železiarní prenikali lúče večerného slnka. My sme sa ocitli na Agrofert fresh stage. Poľský pesničkár s gitarou s čistým prenikavým hlasom nádherne dopĺňal slnečný podvečer. Avantgardný indie pop hudobníka Arkadiusza Glenska s pseudonymom FISMOLL bolo príjemným oddychom pred očakávaným nočným koncertom elektronického mága Ólafura Arnaldsa s jeho projektom KIASMOS.

Počas čakania na koncert mladého Islanďana nám však nedalo nevypočuť si hneď dve výnimočné ženské hlasy piatkového večera. Obidve sú z Nórska. Obidve experimentujú so svojím hlasom a s elektronikou. Zatiaľ čo mladá talentovaná Aurora Aksnes sa v hudbe ešte stále hľadá, jej krajanka Susanne Sundfør už svoje pevné miesto vo svete elektro popu našla, čo dokázala aj energickou šou na Arcelor Mittal stage.

KIASMOS. Agrofert fresh stage a piatková noc. Mix klasiky, ambientu a minimal elektroniky. Duo hudobných mágov z Islandu. Ólafur Arnalds, Janus Rasmussen a jasajúci dav už na úvod. Hudobné šialenstvo po prvej skladbe. Netypická projekcia prispôsobená špeciálne industriálnej scéne. Efektná plošná laserová šou vytvárajúca zadymené 3D plochy priamo pred očami divákov. Strhujúce hudobno-vizuálne predstavenie.

Upršaná sobota nás vtiahla do špeciálneho vnútorného stage koncertnej sály Vítkovice Gong stage. Neľutujeme ani minútu z dvoch koncertov výnimočných žien.

Jazzová diva. Rozprávačka príbehov, improvizátorka s hlasom. Poľská speváčka, klaviristka a skladateľka Anna Maria Jopek sa po nádhernom koncerte z roku 2013 na festival vrátila s triom KROKE. Prepojenie žánrov a štýlov. Jazz rock, moderná klasika. Prienik poľského a židovského tradična. Spojenie nenapodobiteľného hrdelného spevu a elektrických huslí. Koncert vyvolávajúci obdiv a zimomriavky. Je krásne zisťovať, že hranice hudobnej jedinečnosti sú znova a znova prekonávané.

Victoria Hanna je pre nás od prvého momentu čarodejnicou. Čarodejnicou z Izraela, ktorej hlasové možnosti siahajú takmer do nekonečna. Všetky naše predstavy o speve sú razom poznačené výrazným prejavom tejto umelkyne. Pódium je celé zadymené a zo šera vidíme vystupovať 3 postavy. Jednou z nich je drobná speváčka v dlhých jemných bielych šatách s kvetmi vo vlasoch. Jej úvodné hlasové sólo do ticha naháňa zimomriavky. Vkráda sa do nás pocit niečoho nevídaného, neočakávaného. Zvláštne odlišného. Speváčka uvádza prvý z hudobných príbehov po česky, čím si získava sympatie celej sály. Používa staré jazyky, rapuje v araméjčine, v príbehu piesne spája hlasom nebo a zem v jedno. Koncert s veľkou výpovednou hodnotou ťažko popísať slovami. Rozpráva príbeh inej kultúry, no posolstvo mieru a ľudskosti je vždy rovnaké. Odnášame si v sebe živý obraz spievajúcej Victorie Hanny, ktorá končí poslednú pieseň v tichu v dave medzi divákmi. Sálu zaplní zvuk potlesku a ona vrelo ďakuje osamotenej kapele na pódiu. Potom pomaly schádza pomedzi divákov schodmi späť z hľadiska na pódium.

Nedeľný program nezaprie hudobnú multižánrovosť festivalu. V Gongu si nenecháme ujsť koncert slovenskej hudobnej fúzie SĽUKu, Pacora Trio a Mareka Pastírika s názvom Ornamenty. Hravosť, uvoľnenie a mladosť. Ornamenty nápaditej projekcie aj spôsob spevu a aranžmá skladieb poukazujú na naše ľudové tradície. Zrazu sa ocitáme uprostred hudobného battle. Na jednej strane ľudovkársky SĽUK a na druhej jazzoví Pacora Trio. Hudobný humor začne dvíhať divákov v sále, ktorí sa v okamihu s nadšením roztlieskajú. Na konci pobaví duet drumble a bendža pri mikrofóne.

Presúvame sa na hlavný stage Českej sporiteľne. V duchu sa bavíme na udivených a zaskočených pohľadoch divákov vo vytržení sledujúcich rockové a miestami až metalové prerábky známych hitov od Nirvana, Bocelliho, Michaela Jacksona, Guns n Roses a mnohých ďalších hudobníkov. Dve čelá a bicie. To je energetizujúca šou mladých Chorvátov 2CELLOS.

Podvečernú atmosféru si užívame opäť v Gongu. Izraelčan Zohar Fresco tu počas príjemnej jazzovej meditácie predvádza svoje majstrovstvo hry na starý biblický rámový bubon tof miriam. Patrí k najstarším nástrojom ľudstva a my sa nechávame unášať na vlnách jeho dutého nenapodobiteľného zvuku a hrdelného spevu, ktoré dopĺňajú klasické bicie s elektronickým klavírom. To ešte netušíme, že večer nás čaká jedna z najväčších elektronických party v histórii všetkých ročníkov Colours of Ostrava.

Nedeľná noc krátko pred pol jedenástou večer. Aj napriek koncu týždňa je priestor pred hlavným stageom preplnený napätými návštevníkmi festivalu. Festival sa blíži ku koncu. Záverom prichádzajú legendy svetovej elektronickej hudby z Veľkej Británie. UNDERWORLD. Nasleduje jedna z najväčších party. Moment, keď si v duchu hovoríte, že na lepšej hudobnej party ste v živote neboli a ďalšie tisíce burácajúcich ľudí pod pódiom vám to iba potvrdí. Noc patriaca hudbe a svetlám. Festival žiaril vo farbách. Oči divákov zrkadlili neskutočnú svetelnú šou. Hlavný stage svietil po celom svojom obvode. Záver prekonal všetky očakávania.

Organizátori festivalu Colours of Ostrava vypustili do sveta dátum ďalšieho ročníku. Rozhodli sa do budúcna zorganizovať festival s jednou veľkou zmenou. Začne už v stredu a bude končiť v sobotu. Takže sláva všetkým dobrým nápadom a nech žije začiatok pracovného týždňa v normálnom móde.

Tešíme sa na ďalší ročník 19.-22.august 2017.