O kráľovi Attilovi sme počuli už všetci. Vieme, že to bol silný náčelník Hunov, pre mnohých bol stelesnením zla, veď si vyslúžil aj prezývku Bič boží. Avšak tu naše vedomosti o tomto mimoriadnom panovníkovi aj zvyčajne končia. Kto to bol Attila a kto to boli vlastne Huni?
Nomádske kmene
Hunov prvýkrát spomínajú Číňania a boli to nájazdníci, ktorí krajinu napádali. V 1. storočí pred Kristom sa presunuli do strednej Ázie a potom sa ďalej posúvali západne do miest okolo rieky Volga. Podnikajú mnohé nájazdy, plienia Balkán a približne v roku 400 sa objavujú v Panónskej nížine, a to aj na území dnešného južného Slovenska. V tomto čase, približne v roku 406, sa narodil aj Attila, ktorý sa neskôr stal vodcom a kráľom Hunov a vďaka nemu dosiahli svoju najväčšiu moc vo svojej histórii.
Attila, kráľ Hunov
Bohužiaľ, ako uvádza portál HistoryExtra, o Attilovi ako samotnom človeku toho vieme veľmi málo, keďže Huni svoju históriu nezaznamenávali, a tak všetky informácie pramenia zo záznamov od iných národov, najmä od nepriateľov Hunov – Rimanov.
Attila a jeho brat Bleda sa narodili už ako vysokopostavení Huni, boli totiž synovcami kráľa Rugila. Huni boli skvelí jazdci, hovorí sa, že na koni sa učili jazdiť súčasne s tým, ako sa učili chodiť. Boli tiež výborní lukostrelci a dokázali presne strieľať aj za jazdy, čo im dávalo veľkú vojenskú výhodu.
Keď v roku 434 Rugila zomiera, na jeho miesto zasadá Attila a Bleda. Spolu vládli vyše 10 rokov, keď Bleda zomiera. O jeho smrti sa toho veľa nevie a existujú špekulácie, že by v tom mohol mať prsty Attila, ktorý sa stáva sám vládcom Hunov. Je to mocný vládca a hlavne bystrý politik. Dokázal si podmaňovať územia iných kmeňov, ktoré sa museli podieľať na jeho ríši platbami či vojenskými výpravami.
Bič Boží
Attila je v histórii známy ako zosobnená brutalita, či ten najhorší z barbarov. Niet pochýb o tom, že Attila musel byť tvrdý a často brutálny panovník, inak by nemal šancu vo svete a období, v ktorom ži,l uspieť. To, že ho takto negatívne zaznamenali dejiny opäť súvisí s tým, odkiaľ čerpáme informácie. Nepriatelia Hunov nemali záujem „ospevovať“ Attilu a jeho činy, ktoré na nich páchal a je tak logické, že ho vykresľovali ako brutálneho vládcu či hrozného tyrana.
Attila sa však zaslúžil o zjednotenia barbarských kmeňov a nevraživosť medzi nimi upevňoval cielenými sobášmi, čo bola výborná politická taktika. Ak ste totiž mali za jednu z manželiek dcéru náčelníka silného susedného kmeňa, už ste boli spolu previazaní a bývalé spory sú tak minimálne pozabudnuté.
Kráľ Hunov bol skvelý vojenský veliteľ a postaral sa o expanziu ríše. Viedol bojové výpravy až do západnej Európy a dostal sa aj na územie dnešného Francúzska.
Osudová bitka
V roku 451 sa mu však šťastie odvrátilo. Rok predtým podnikol s vojskom vpád do Západorímskej ríše. Začiatkom roka 451 prekročil Rýn a vtrhol do Gálie. Rímsky generál Flavius Aetius presvedčil vizigótského kráľa, aby sa k nemu pridali v boji proti Hunom.
Vojská rímskej ríše a Vizigótov sa stretli s Hunmi na Kataulánskych poliach. Až 160-tisíc bojovníkov zahynulo na oboch stranách, medzi nimi v boji padol vizigótsky kráľ, Rimanom sa však podaril odraziť útok Hunov. Attila, napriek tomu, že bol ľahko ranený, podarilo sa mu bezpečne vrátiť do vlasti. Pre už pomaly sa rozpadajúcu Západorímsku ríšu to bolo posledné veľké víťazstvo, aké sa im podarilo dosiahnuť, pred jej rozpadom v roku 476.
Attilova nečakaná smrť
V roku 453 si Attila vzal ďalšiu novú ženu Ildico, ktorá bola pravdepodobne germánskou princeznou. Údajne počas svadobnej noci začal masívne krvácať z nosa a udusil sa krvou. Východorímsky historik Jordanes uviedol, že Attila sa oddal prílišnej radosti počas noci.
Ráno Attilu našli jeho sluhovia spolu s Ildico, ktorá pri ňom plakala. Neskôr sa šírili viaceré príbehy o tom, že sa Attila upil či dostal infarkt pri sexe, alebo že ho zabila samotná Ildico.
Pravdepodobnejšou príčinou je však podľa historika Johna Mana prasknutie žily v pažeráku v dôsledku nadmerného pitia alkoholu a nemožnosti sa prebudiť počas toho kvôli veľkej opitosti. Historyweb uvádza, že mohol zomrieť v dôsledku vysokého krvného tlaku.
Nech už je to ako chce, Huni prišli o veľkého vodcu, ktorý v priebehu pár rokov dokázal výrazne zvýšiť ich vplyv v Európe. Jeho smrť znamenala aj koniec Hunskej ríše, ktorý nastal niekoľko rokov po jeho smrti.
Záhadný hrob
Keďže Attila bol váženým panovníkom, jeho pohreb musel byť honosný a podľa legendy bol uložený do troch rakiev, a to železnej, striebornej a zlatej. V skutočnosti bola jeho rakva s veľkou pravdepodobnosťou iba drevená, no obsahovala určite mnohé vzácne predmety.
Rímsky historik Jordanes tvrdí, že tých, ktorí Attilu uložili do hrobu zabili, aby sa nevedelo, kde sa hrob nachádza, a ten tak nemohol byť vykradnutý. Či to tak bolo, nie je isté, no možné je, že Attilu neskôr exhumovali a pochovali na iné, tajné miesto, aby jeho telo ostalo nedotknuté. Opäť sme však v rovine dohadov, jedno je však isté: Attilov hrob sa nikdy nenašiel a nikto nevie, kde je v skutočnosti pochovaný.
Možno bol skutočne pochovaný do troch kovových rakiev a jeho hrob spolu so všetkými pokladmi čaká dodnes, aby bol objavený.
Ak vás zaujíma Attilov príbeh, jeho bojové úspechy, jeho smrť, ako aj pátranie po jeho stratenom hrobe, sledujte zajtra 14. septembra o 22:00 na stanici Viasat History program „V stopách Attilu, kráľa Hunov“.
Nahlásiť chybu v článku