Od 21 do 24. júna sme sa opäť spolu prechádzali po čarovnom mestečku v srdci Slovenska. Banská Štiavnica ponúkla 15 koncertov, 1 vizuálno-hudobnú báseň, 3 jazzové raňajky, čítačku za doprovodu hudby a hudobný workshop. Zvuky (nie len) jazzu zneli naprieč celým mestom viac ako 3 dni. Vitajte na festivale Zvuk for Štiavnica. Na hudobnej ceste naprieč siedmimi štiavnickými lokáciami. Na ceste Zvukov vychádzajúcich zo srdca.
Kostol sv. Kataríny otvoril svoje brány o siedmej hodine večer. Minimalistický spev, sláčiky, klavír a elektronika sa niesli nádherným sakrálnym priestorom s jedinečnou akustikou. Dvere festivalu otvorila Analemma. Nové hudobné dieťa Shiny a Slava Solovica. Symbolicky v najsilnejší deň v roku počas letného slnovratu.
Atmosférou sme sa pomaly presunuli do blízkeho Libressobaru. Ocitli sme sa v hravom pestrofarebnom svete Niny Marinovej alias Nina Rosa. Dievčenský nenapodobiteľný spev, gitara, akordeón. Jazz, folk, reggae. Radosť z hudby a zo života. Večerná festivalová pohoda v netradičných štôlňových priestoroch.
Nasledovali poľskí BACKSPACE. Kombinácia akordeónu, elektrických huslí v kombinácii s modernými technológiami a množstvom improvizácie šokovali. Nie každý zvládol toto nočné žánrové vybočenie o ktorom sa následne ešte dlho šepkalo v diváckych kruhoch. Pre niekoho zvláštne a neprípustné. Pre iných jedno z najlepších vystúpení festivalu. Zbigniew Chojnacki a Łukasz Czekała predviedli svoj netradičný hudobný minimalizmus a my si za ním stojíme.
Hudobná noc pokračovala v podkroví Art Cafe. CLUBE DE ESQUIAR. Špeciálny program bratov Havlíkovcov obohatený o poctu brazílskemu géniovi MILTONovi NASCIMENTOvi so saxofonistkou Michaelou Turcerovou a projekciami Mariána Vredíka. Dozvuky prvého festivalového dňa. Jeho posledné tóny doznievali spolu s tropickou silnou búrkou, ktorá predpovedala veľké ochladenie.
Ráno. Z letných 30 stupňov klesla teplota na niečo nad 10. Jazzové raňajky s Ninou Rosa sa presunuli do podkrovia Art Cafe. Vynikajúca pohánková kaša, čaj, káva, praženica, párky, croissanty. Koncert mohol začať. Ninka si počas hrania obľúbených francúzskych skladieb prizvala ako hosťa fínsku kamarátku Júliu Palmu. Atmosféra v podkroví bola voňavá a príjemná. Plná očakávania ďalšieho festivalového dňa.
Do podkrovia sme sa vrátili o štvrtej poobede. Hudobník Boris Čellár priviedol so sebou do Štiavnice špičkových slovenských bubeníkov a perkusionistov Miša Fedora, Javora a Eddyho Portellu. Prírodný meditatívny zvuk WoodPacku doplnený o relaxačné zvuky gitary rôznych perkusií či slnečného bubna a elektroniky. Jedinečný koncert zvukov napojených na iné sféry vnímania. WoodPack Brothers na našom festivale. Nadšenci intuitívneho hudobného nástroja ostali po koncerte a rozozvučili spolu s Borisom v podkroví hneď niekoľko Woodpackov naraz. Hudba spojila ľudí aj bez slov.
Kino Akademik. Jeden z priestorov úkrytu pred zlým počasím. V piatok ho rozozneli sláčiky kvarteta pod vedením Slava Solovica. Premietala sa vizuálna báseň Ondreja Rudavského o mysliteľovi, ktorý sa pýta, prečo ľudstvo nedokázalo udržať mier a harmóniu od počiatku stvorenia. Možno ste sa to práve vďaka nemu dozvedeli. A možno ste si jednoducho odniesli netradičný vnemový zážitok spojenia živej hudby a filmu. Tma, obraz, hudba a rozjímanie v priamom prenose. Beyond Invisible.
Vraciame sa pomaly do Kostola sv. Kataríny. Už prvé tóny speváčky z Taiwanu naznačujú krásu v odlišnosti dvoch kultúr. Európska jazzová škola a taiwanská operná škola vyformovali u Wen-Hui Tsai netradičný prístup k speváckym technikám. Tradičné taiwanské skladby obohatené o slovenské motívy a modality klaviristky Jany Bezek. To a omnoho viac prinieslo nečakané spojenie dvoch talentovaných hudobníčok v štiavnickom sakrálnom priestore.
Lapidárium Starého zámku meníme kvôli počasiu za Rytiersku sálu ukrytú vnútri medzi hradbami. Hudobné zoskupenie výnimočných slovenských hudobníkov sa vciťuje do náročnej témy príbehového albumu Exodus. Výrazný spev sopranistky Evky Šuškovej a Roba Pospíša obklopuje originálna zmes súčasnej klasickej hudby, elektroniky, art-rocku či ambientnej hudby. Atmosféru v priestore dopĺňa umelecká inštalácia slovenského sochára Martina Dzureka s rovnomenným názvom Exodus. Hudobný pobyt na zámku je nezabudnuteľný.
Kvôli nepriaznivému počasiu piatkovú párty presúvame zo zámku do Klubu Spojár. Návštevníkom ponúkame prekvapenie v podobe rakúskych Elektro Guzzi. Žánrové vybočenie festivalu. Nadupané live techno. Energetická bomba búrajúca hranice medzi analógom a digitálom zaraz roztancovala celý klub až do neskorých ranných hodín.
Sobotné ráno ponúklo fínsko-columbijské hudobné raňajky v podkroví Art Cafe. Julia Adal a Hilder Brando. Spojenie hudby dvoch odlišných kultúr ale aj žánrové experimenty v štýle disco, hip-hop, rap. Odrazu sa v podkroví krásne oteplilo. Príjemná ranná atmosféra, voňavá káva a baviaci sa diváci.
Jazz, klasika, hip-hop, funky či latinskoamerické rytmy. Jedineční hudobníci okolo cimbalistu Ľubomíra Gašpara. Chalani sa pre zlé počasie premiestnili z Námestia Svätej Trojice do Kina Akademik. Pocit z publika bol však o to intenzívnejší. Jazzové trio obohatené o cimbalistu prinieslo pestrofarebný bashavel zvukov a rýchlych rytmov. Kino praskalo vo švíkoch a nejedného diváka dvíhalo zo sedačky.
Dážď nám nezabránil odskočiť si do Art Cafe na čítačku. Tu už Robo Pospiš s moderátorskou podporou Dianky Mašlejovej prezentoval novú básnicko-výtvarnú zbierku Ukazuješ do tmy, vidím svetlo. Autorom kresieb je jeho dlhoročný priateľ, hudobník a výtvarník Roman Harvan. Okrem slov zazneli aj hudobné úryvky v podaní Roba Pospiša.
V Štiavnici sa počas festivalu nachodíte hore a dole kopcom. Rovinu tu veľmi nehľadajte. O to viac vás potom poteší zaslúžená odmena v podobe koncertu. Vrátili sme sa do Kina Akademik kde sa už chystali populárny Preßburger Klezmer Band. Unikátne klezmerové melódie zo Slovenska, balkánsky temperament a moderný rytmus. To všetko a ešte viac ponúkli nadšenému publiku v preplnenom kine. Tancovať sa dalo iba na stoličkách no divákov to veru neodradilo. Tanečným rytmom klezmeru sa len ťažko odoláva.
Ocitáme sa v Kultúrnom centre. Éterom znie jemný hlas poľskej textárky a skladateľky. Diva v dlhých pastelovo modrých šatách otvára divákom svoju dušu naprieč jej emóciou nabitými príbehmi. Aga Kiepuszewska a jej mrazivo láskavá FALA na pomedzí života a smrti. Lásky a hľadania samého seba.
Ostávame pri snívaní. Kostol sv. Kataríny jemne rozozvučí klarinet Ulricha Drechslera. Kontruje mu talentovaná dvojica mladých rakúskych hudobníkov. Klavirista Simon Raab a basgitaristka Judith Ferstl svojimi tónmi zaobaľujú meditatívny minimalizmus dominantného nástroja. Kde slovám dochádza dych, tam prichádza na rad hudba.
Opäť kráčame do kopca. Večernému koncertu v Rytierskej sále Starého zámku dominuje silný ženský hlas. Slovenská jazzová speváčka Lucia Lužinská s bravúrou zvláda náročné polohy jazzového spevu. Zaznievajú svetoznáme štandardy v nových úpravách no aj autorské skladby hudobníkov. Valér Miko (klávesy), Vlado Máčaj (kontrabas), Aidži Sabo (perkusie, bicie) a v neposlednom rade Boris Čellár (gitara, woodpack) sú zárukou hudobnej kvality a veľkou podporou samotnej speváčky. Radosť z hudby zaraz naplní sálu nadšenými divákmi.
S nocou sa lúčime v Kultúrnom centre. S violončelom, koncertným krídlom, elektronikou a sláčikovým kvartetom čaruje argentínsky hudobný mág Sebastian Plano. Očarení diváci privierajú oči a ponárajú sa do jedinečných obrazov tvorených zo zvláštnych hudobných plôch. Zmes klasiky s elektronikou vytvára pestrofarebnú škálu nálad a emócií. Na moment sme opantaní hudobnou slasťou.
Ráno. Posledné festivalové hudobné podkrovie v Art Cafe. Piazzolla, Morricone a Cinema String Trio. Dozvuky festivalu za doprovodu známych filmových melódií. Dvoje husle a akordeón. Rozlúčka s tohtoročným festivalom.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom festivalu, Hudobné centrum a Soza. Ďakujeme.
Nahlásiť chybu v článku