Už o tri desaťročia, v roku 2050, by mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Uviedla to tlačová agentúra Belga s odkazom na správu Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá od roku 1951 funguje ako špecializovaná agentúra OSN.

Pevninské zásoby vody znižovali o centimeter ročne

Podľa údajov WMO nemalo v roku 2018 aspoň mesiac dostatočný prístup k vode 3,6 miliardy ľudí. Varovná správa agentúry OSN upozornila tiež na skutočnosť, že za posledných 20 rokov sa pevninské zásoby vody znižovali o centimeter ročne, pričom sa zohľadnili parametre ako sú typ pôdy, podložie, vlhkosť pôdy, účinky snehu a ľadu.

K najdôležitejším stratám pitnej vody dochádza v Antarktíde a Grónsku, ale WMO upozornila, že „mnohé husto osídlené oblasti nachádzajúce sa v nižších zemepisných šírkach zažívajú značné straty vody v miestach, ktoré zvyčajne poskytujú dobré zásobovanie vodou“.

Tieto straty majú „zásadné dôsledky pre vodnú bezpečnosť“, upozorňuje správa WMO, lebo použiteľná a dostupná sladká voda predstavuje iba 0,5 percenta vody prítomnej na Zemi.

Stúpol počet katastrof spôsobených povodňami

Za posledné dve desaťročia sa zároveň zvýšili aj hrozby pre ľudstvo súvisiace s vodou: od roku 2000 stúpol počet katastrof spôsobených povodňami o 134 percent v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma desaťročiami, ale zvýšil sa aj počet suchých dní a trvanie sucha – o 29 percent voči predošlým dvom dekádam.

Väčšina úmrtí a hospodárskych škôd spôsobených povodňami sa vyskytuje v Ázii, pričom sucho si doteraz vyžiadalo najviac ľudských životov v Afrike.

Potreba investícií

WMO upozornila na nevyhnutnosť investovať do systémov umožňujúcich lepšie riadenie vodných zdrojov, ako aj do systémov včasného varovania. Podľa zverejnenej správy asi 60 percent národných meteorologických a hydrologických služieb, ktoré zodpovedajú za poskytovanie informácií a výstrah úradom a širokej verejnosti, nemá všetky potrebné kapacity na poskytovanie klimatických služieb pre vodný sektor.

Okrem toho 40 percent členských krajín OSN nezhromažďuje žiadne údaje o základných hydrologických premenných a 67 percent nemá k dispozícii žiadne hydrologické údaje. Komplexné systémy predpovedí a výstrah pred suchom neexistujú alebo sú nedostatočné vo viac ako polovici krajín sveta a v tretine členských krajín OSN neexistujú alebo sú neadekvátne systémy predpovedí a výstrah pred riečnymi záplavami.

Pozri aj:

Slovensku hrozia kyslé dažde. Výbuch sopky na Kanárskych ostrovoch môže ovplyvniť život aj u nás