Na našej planéte sme podľa dnešných vedeckých dôkazov približne 300-tisíc rokov. Za tento čas sme si dokázali vyvinúť vzpriamený postoj či jazyk, vďaka ktorému vytvárame komplexné spoločnosti. Máme dokonca aj mihalnice, ktoré chránia naše oči pred dažďom, potom a špinou. Nie je teda zvláštne, že ešte stále nemáme mechanizmus, vďaka ktorému by sme dokázali dlhodobo stáť na hlave bez väčších komplikácií? Na tému toho, prečo hrozí ľuďom v polohe s nohami nad hlavou nebezpečenstvo, sa rozhodol pozrieť portál IFL Science, ktorý ju dôkladne popísal z rôznych pohľadov.
Určite viete, že v stojke či inej polohe, kedy nám nohy visia nad hlavou, sa nám do tváre, uší a očí nahrnie krv. Ak si nedáme pozor na to, ako dlho v stojke ostaneme, pocítime závrat, bolesť hlavy či pulzovanie v očiach a ušiach. Visiaca poloha môže byť teda skutočne nebezpečná a v niektorých prípadoch aj smrteľná. Tento fenomén sa nazýva obesenie hlavou dolu.
Ktoré mechanizmy v našom tele ale môžu za to, že ľudia sú na dvoch nohách funkční a zdraví, no v momente, keď si dáme nohy nad hlavu, hrozí nám dokonca i smrť?
Naše telá nie sú na stojku stavané
Jednou z veľmi dôležitých častí nášho tela je mezenterium. Toto zvláštne slovo zastupuje membránovú štruktúru v našom tele, ktorej základnou funkciou je naše orgány fixovať na jednom mieste. Pokiaľ stojíme vzpriamene, mezenterium sa postará o to, aby napríklad naše črevá či iné brušné orgány nespadli do spodnej časti brucha, alebo sa voľne nepohybovali v priestore. A hoci je táto štruktúra veľmi šikovná a užitočná, ani ona nie je prispôsobená tomu, aby pri stojke efektívne chránila orgány.
Vzpriamenú polohu majú rady aj naše pľúca, ktoré sú postavené tak, aby z nej ťažili a zlepšovali svoju činnosť. Okrem zvyšovania ventilácie je to dôležité i pre samotný krvný obeh, pričom gravitácia pomáha napríklad procesu odtoku lymfy z pľúc. Okrem toho sa v stoji zvýši distribúcia krvi v pľúcnych cievach, čo znamená, že sa zvýši výmena medzi krvou a pľúcami. Všetky tieto funkcie sú v stojatej polohe lepšie, ako keď sedíme alebo ležíme.
Za väčšinu úmrtí v dôsledku visiacej polohy môže zástava srdca
Aby sme to teda zhrnuli, stojku nemajú rady naše črevá ani náš krvný obeh, no ani pľúca a hlava. Prečo je ale stojka v niektorých prípadoch smrteľná?
IFL Science spomína prípad Nutty Putty jaskyne, známeho incidentu, pri ktorom sa John Jones zasekol v úzkej časti nebezpečného jaskynného systému, pri ktorom mal hlavu zakliesnenú v 70-stupňovom predklone. Po 27 hodinách neúspešných pokusov o vykliesnenie zúfalého muža John nakoniec podľahol. O tomto incidente si môžete prečítať v našom článku.
Hoci by nám najprv napadlo, že za Johnovu smrť mohol tlak na hrudi či nedostatok kyslíka v jaskyni, pravda je taká, že za jeho smrť mohla zástava srdca, ktorú spôsobili hodiny polohy s nohami nad hlavou. Ako odkazuje IFL Science, podobný fenomén ukazuje výskum ďalších 10 prípadov ľudí, ktorí uviazli hlavou dolu. Práve zástava srdca je najčastejšou príčinou týchto úmrtí.
“Príčinou smrti je skôr konečné zlyhanie srdca, ako mozgová alebo pľúcna dysfunkcia. Výsledky experimentov a pozorovaní u ľudí a zvierat za skutočných a simulovaných mikrogravitačných podmienok potvrdzujú tento predpoklad a naznačujú, že dlhotrvajúca, výrazne zvýšená pracovná záťaž srdca v dôsledku zvýšenej objemovej záťaže v obrátenej polohe tela nakoniec vedie k smrti na zlyhanie srdca,” napísali autori štúdie.
Aby sme to teda zhrnuli, je málo pravdepodobné, že smrť zástavou srdca si môžete spôsobiť krátkou stojkou či inou podobnou krátkodobou aktivitou. Netreba ale podceňovať nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí v prípade dlhodobého visenia či predklonu, kedy sa vyvinie vysoká záťaž na telo prostredníctvom zlého odkrvenia mozgu a tlaku, vďaka ktorému je zaťažené aj srdce.
Nahlásiť chybu v článku