Každý majiteľ psa si zrejme práve o tom svojom myslí, že je ten najkrajší, najlepší a najmúdrejší na svete. Vedci sa ale rozhodli, že otestujú 1 000 psov a zistia, ktoré plemeno je to najinteligentnejšie.
Mali splniť súbor niekoľkých úloh
Ako informuje Mail Online, podľa najnovšej štúdie je tým najinteligentnejším psím plemenom belgický ovčiak malinois. Do výskumu, ktorého výsledky boli publikované prostredníctvom Scientific Reports, bolo zapojených 13 rôznych plemien. O titul zabojovalo celkovo 1 000 psov, pričom plnili úlohy zamerané na kognitívne, ale aj behaviorálne schopnosti.
Súčasťou experimentov bol aj test, v rámci ktorého odborníci hodnotili, ako dokáže pes čítať gestikuláciu svojho majiteľa. Sledovali, ako pes reaguje na to, keď majiteľ na niečo ukazuje rukou či nohou.
V ďalšej úlohe mali obísť priehľadný plot v tvare V, za ktorým bola jasne viditeľná potrava. Zisťovalo sa aj to, do akej miery je pes od majiteľa nezávislý a kedy ho príde požiadať o pomoc v prípade, ak dostane zdanlivo neriešiteľnú úlohu (má napríklad získať potravu z uzavretého boxu).
Každé plemeno má svoje silné a slabé stránky
V rámci ďalšej z úloh pred nich odborníci postavili dve misky. Jedna bola prázdna a v druhej bolo jedlo, no bolo zakryté. Úlohou psa bolo uvedomiť si, že v druhej miske je jedlo, aj keď ho nevidí.
Na prvej priečke sa ako najinteligentnejšie psie plemeno umiestnil belgický ovčiak malinois, ktorý získal 35 bodov z celkového počtu 39. Na druhom mieste sa umiestnili borderské kólie s počtom bodov 26. S 25 bodmi obsadilo tretiu priečku nemecké plemeno hovawart.
Spoluautorka štúdie Saara Junttila sa vyjadrila, že každé z plemien má svoje slabé, ale aj silné stránky. Napríklad, labrador dokáže skvele čítať ľudskú gestikuláciu, horšie sa mu ale darilo pri riešení rôznych priestorových problémov. Šetlandské ovčiarske psy zas podali približne rovnaký výkon v každej z kategórií.
Každý zo psov, ktorý sa výskumu zúčastnil, musel splniť niekoľko podmienok. Psíky museli byť aktívne, nesmeli byť agresívne a museli byť ľahko motivovateľné k výkonu odmenou, napríklad v podobe jedla. Všetky boli vo veku od jedného po osem rokov. V mladšom veku ešte ich kognitívne schopnosti nemusia byť plne vyvinuté, u starších zas už môže dochádzať k úpadku.
Nahlásiť chybu v článku