Foto: Public Domain

Katastrofa lode Titanic spôsobila vznik aj viacerých mýtov.

10. apríla 1912, teda pred 111 rokmi na plavbu vyrazil vtedy najväčší parník sveta – Titanic. Jeho plavba z anglického Southamptonu do amerického New Yorku pútala pozornosť vtedajších médií a osud spôsobil, že aj po 15. apríla 2023, teda po 111 rokoch od jeho potopeenia, patrí medzi najslávnejšie lode v histórii. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako to už ale býva, mýty a legendy sa dokážu šíriť rýchlosťou blesku a v ľuďoch ostatnú ukotvené dlhé roky a to bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je pravda. Pri výročí plavby tejto lode sme pre vás našli týchto 7 mýtov o Titanicu, ktorým ľudia stále veria, ako o nich informuje BBC.

Bol nepotopiteľný

To, že Titanic bol označovaný ako nepotopiteľný, pramení najmä z veľkolepého filmu Jamesa Camerona. V skutočnosti nikto v dobe plavby Titanicu také niečo nevyhlasoval. Podľa britského historika Richarda Howellsa je to spätne vytvorený mýtus, ktorý dodáva príbehu o Titanicu atraktivitu.

wikimedia.org

Posledná skladba lodného orchestra

Je skutočne pravdou, že muzikanti hrali na lodi do posledného možného momentu. Vo filmoch ale vidíme, ako sa pred skazou rozhodnú zahrať pohrebnú pieseň Nearer, My God, To Thee (Bližšie k tebe, Bože môj). Preživší tvrdia, že kapela nehrala túto skladbu a radšej volili populárnu hudbu tej doby a snažili sa tak ľuďom dodať odvahu.

Foto: Public Domain

Hrdinský kapitán

V najznámejšom filme o Titanicu je postava kapitána vykresľovaná kladne, pričom keď vidí, že je loď stratená, siahne si na život. V skutočnosti sa historicky kapitán nedá pokladať za pozitívnu postavu v tragédii. Nevydal napríklad oficiálny príkaz opustiť loď, čo znamenalo neskorú evakuáciu a to, že si ľudia neuvedomovali skutočné riziko.

Foto: Public Domain

Vydával tiež chaotické rozhodnutia, nechal napríklad spúšťať záchranné člny z uzavretej promenády. To mohlo byť spôsobené, že predtým slúžil na sesterskej lodi Olympic a pomýlil si ich konštrukčné riešenia. Navyše, záchranné člny nechal spúšťať na vodu nelogicky poloprázdne, pričom si historici myslia, že by sa do nich zmestilo aj viac ľudí, ako bol oficiálny počet pasažierov. Oceán bol vtedy pokojný a tak nehrozilo, že by sa prevrátili.

Očierňovaný magnát

Na palube Titanicu sa nachádzal aj prezident spoločnosti White Star Line, ktorá loď postavila. J. Bruce Ismay je však vo filmoch vykresľovaný negatívne, nútil vraj kapitána pridávať rýchlosť a potom utiekol medzi prvými.

Foto: Public Domain

V skutočnosti Ismay pomáhal s evakuáciou a zachránil sa až v poslednom člne. Za jeho zlým obrazom stojí najmä mediálny magnát William Randolph Hearst. Bol to Ismayov rival a náramne sa mu hodilo ho vykresľovať ako zloducha. Vytlačil napríklad v novinách menný zoznam mŕtvych ľudí, ktorí tragédiu neprežili a vedľa vytlačil menný zoznam preživších. Tam však svietilo iba Ismayovo meno.

Zamknutí chudáci v tretej triede

Obľúbeným filmovým motívom je tiež zamknutie tretej triedy, aby sa nemohli dostať k záchranným člnom a aby sa zachránili hlavne ľudia z prvej či druhej triedy.

Tretia trieda bola v skutočnosti oddelená od ostatných od začiatku, boli to najmä migranti z rôznych ázijských krajín a oddelenie bolo v súlade s migračnými zákonmi. Navyše, tretia trieda mala tiež svoje záchranné člny. Počas potápania sa aj tak ľudia premiešali, no nikto tretiu triedu nezamykal.

Foto: Public Domain

Málo záchranných člnov a viest

Tento mýtus je opäť čiastočný. Počet záchranných člnov bol v skutočnosti vyšší, ako vyžadovali predpisy. Nebolo ich ale dostatočné množstvo pre toľkých ľudí na palube. Tu pochybili najmä zákony, ktoré nepočítali, že môže prísť k takejto katastrofe.

Foto: Public Domain

Záchranných viest bolo na palube dostatok. Problém bol v tom, že veľa ľudí, dokonca ani posádka nevedela, ako ich má správne používať. Pri nesprávnom použití a skoku do vody hrozilo zranenie chrbtice a šance na prežitie boli menšie.

Prvýkrát použité SOS

Traduje sa, že signál SOS bol prvýkrát využitý na Titanicu. Návrh používania signálu SOS vznikol na Medzinárodnej konferencii o bezdrôtovej komunikácii na mori v Berlíne v roku 1906. Po dvoch rokoch bol ratifikovaný Medzinárodným spoločenstvom a odvtedy sa začal hojne používať. Pravdou je, že britskí námorníci aj potom uprednostňovali starší kód CQD. Titanic tak vysielal obidva signály, ktoré striedal, rozhodne však SOS nepoužíval ako prvý.

Uložiť článok

Najnovšie články