Ak nie, mali by ste to čím skôr napraviť. Preslávil sa ako odborník sa psychofarmaká, vynašiel extázu a stojí za objavom viac ako 200 psychoaktívnych látok. Okrem toho však bol farmaceutom, chemikom ale aj spisovateľom.
Rodičia boli učitelia
Alexander Shulgin, ktorého blízki prezývali Sasha, sa narodil 17. júna 1925 v kalifornskom meste Berkeley. Ak sa vám zdá zvláštne, že rodák z Kalifornie má ruské meno, vysvetlenie spočíva v jeho koreňoch, otec Theodore Stevens Shulgin bol totiž Rus. Matka Henrietta D. Shulginová však pochádzala z Illinois a obaja rodičia pôsobili ako učitelia.
Zážitok v námorníctve
Alexander bol nadaným študentom, už ako 16-ročný nastúpil na Harvard, kde získal štipendium na štúdium organickej chémie. Netrvalo však dlho a Sasha zo školy odišiel, aby mohol nastúpiť k námorníctvu, kde slúžil počas druhej svetovej vojny. Tu zažil Shulgin niečo, čo ho donútilo zamyslieť sa nad silou placebo efektu. Kvôli infekcii palca sa totiž musel podrobiť operácii a keď mu sestra doniesla pohár s džúsom, myslel si, že je v ňom rozpustené sedatívum. Až neskôr zistil, že to bol len nedokonale rozpustený cukor. Zážitok Shulgina ovplyvnil natoľko, že sa vrátil do školy a v roku 1954 sa mu podarilo získať doktorát z biochémie.
Skúsenosť s meskalínom
Vzdelanie si dopĺňal aj z oblasti farmácie a psychiatrie, primárne sa však zameriaval na výskum v chémii. Už na začiatku svojej bohatej kariéry experimentoval Shulgin s psychedelickými látkami. Ako prvý vyskúšal meskalín, ktorý využívajú na spirituálne účely najmä domorodci. Získava sa z rastliny peyote a chemik po jeho užití uviedol, že práve vďaka meskalínu pochopil, že v duši a mysli človeka sa ukrýva celý vesmír.
Prvé slobodné výskumy
Čím ďalej, tým viac sa Shulgin o psychedeliká a ich účinky zaujímal, v tých časoch však v oblasti samostatného výskumu nemal príliš veľa možností. Šanca sa naskytla, až keď publikoval knihu s názvom PIHKAL, ktorá pojednávala o biologicky rozložiteľnom pesticíde Zectran, ktorý vynašiel. Výmenou za patent mu spoločnosť Dow Chemical Company dala úplnú slobodu a Shulgin svoj výskum rozbehol naplno. Vynašiel množstvo látok, pričom sa zameriaval najmä na drogy. Svoje objavy publikoval v mnohých časopisoch, po čase sa však spoločnosť rozhodla, že s jeho menom viac nechce mať nič spoločné.
Semináre a konzultácie
Shulgin sa následne rozhodol, že sa opäť dá na štúdium a dva roky sa venoval vzdelávaniu v oblasti neurológie. Zo všetkého najviac ho však stále lákal výskum, založil si preto vlastné laboratórium, ktoré pomenoval Farma a pôsobil ako konzultant. Okrem toho však vyučoval aj na univerzite a prednášal na seminároch pre policajné jednotky. Samozrejme, aby mohol pracovať s drogami a naďalej pokračovať vo svojom výskume, musel si vybaviť riadne povolenie, čo sa mu aj podarilo.
Molly
V roku 1976 napokon uzrela svetlo sveta droga, ktorú poznáte pod názvom MDMA alebo extáza, alebo Molly. Rozhodol sa, že si objav nenechá len pre seba a spolupracoval so psychológmi, napríklad s Leom Zeffom, ktorý látku v malých dávkach podával pacientom, aby sa na sedeniach viac otvorili. Práve vďaka tomu sa Shulgin spoznal s mnohými odborníkmi z praxe, vrátane Ann, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou a zároveň súčasťou experimentov.
Shulginova hodnotiaca škála
Ešte v roku 1960 totiž Shulgin začal okolo seba zhromažďovať priateľov a rodinu, ktorí boli ochotní jeho vynálezy testovať na sebe. Aj keď drogy vždy vyskúšal aj on sám, predsa len potreboval aj ďalšie subjekty, ktoré by mu sprostredkovali zážitky. Aby si prácu uľahčil, vytvoril dokonca aj nástroj s názvom Shulginova hodnotiaca škála, vďaka ktorej mohli subjekty účinok drogy jednoducho ohodnotiť.
Alexander Shulgin, chemist who introduced the world to MDMA, has died. He was 88. http://t.co/PfUpxzRIX7 pic.twitter.com/pJvSSwhgrO
— The Washington Post (@washingtonpost) June 4, 2014
Nespokojní policajti
Samozrejme, takýto výskum sa nemohol zaobísť bez nepríjemností a aj keď mal Shulgin povolenie, policajti si na neho brúsili zuby. V roku 1994 vtrhli do jeho laboratória, vzali mu vzorky a musel zaplatiť pokutu vo výške 25 000 dolárov. Okrem toho, polícia sa snažila jeho činnosť zastaviť, tvrdili totiž, že Shulginove zápisky a denníky nie sú nič iné, než kuchárske knihy na výrobu ilegálnych substancií. Shulginovi sa totiž podarilo objaviť viac ako 200 psychedelických zložiek.
Krstný otec psychedelík
Napriek tvrdeniam polície sa Shulgina mnohí zastávali a jeho práce patria v oblasti psychedelík a halucinogénov medzi tie najbohatšie a najrozsiahlejšie. Vďaka tomu si vedec vyslúžil prezývku „krstný otec psychedelík“. Vo vyššom veku začali Shulgina trápiť mnohé zdravotné problémy, utrpel porážku, takmer mu amputovali nohu a trpel dokonca aj demenciou. V roku 2014 ochorel na rakovinu pečene a tesne pred svojimi 89. narodeninami napokon v roku 2014 Alexander Shulgin naposledy vydýchol.
wikipedia, theguardian, maps.org
Nahlásiť chybu v článku