Podtitul knižnej publikácie In_akosti slovenské znie: Z rozprávaní cudzincov. A tak vám obyvatelia neďalekých, ale i vzdialených krajín, akými sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, ale aj Litva, Turecko, či Nigéria poskytujú rady, ako by ste mali prežiť svoj pobyt v našej krajine. Slovenská nátura je veru špecifická. A čo všetko si o nás myslia turisti zo zahraničia?
V tejto stručnej príručke sa dočítate o zážitkoch mnohých ľudí o tom, ako sa dostali do priameho kontaktu s našim systémom. Príručka od cudzincov pre cudzincov bola vydaná najmä z dôvodu, aby návštevníci vedeli, čo môžu od Slovákov čakať.
Viete, ako vnímajú cudzinci naše klasické zvyky a tradície? Mnohí z nich sú šokovaní najmä prvotným dojmom zo Slovákov. Sme vraj chladní a ťažko si k sebe niekoho pripustíme. Avšak nie je tajomstvom, že v našom kraji ľudí zbližuje práve stará známa metla ľudstva – dobrá pálenka. Táto podľa cudzincov láme ľady rekordným tempom.
Okrem kvalitného pitného režimu sme vraj známi zaostávaním v službách, čo sa týka najmä jazykovej vybavenosti zamestnancov. V príručke sa síce spomína, že je možné dohovoriť sa okrem angličtiny a ruštiny niekde aj nemecky, francúzsky, či španielsky, skúsenosť mladého Nóra hovorí o inom. V potravinách mu odmietli pomôcť s hľadaním konkrétnych produktov v momente ako zistili, že nevie po slovensky.
V In_akostiach sa ale dozviete aj niekoľko skvelých tipov na to, ako zvládnuť typické čakanie v inštitúciách, byrokraciu, ale aj to, ako využívať služby lokálnej mestskej hromadnej dopravy, alebo či je vhodné pri spoznaní nového človeka podávať ruku a uštedriť niekomu bozk na líce.
Napriek tomu, že publikácia je určená najmä cudzincom, slovenský čitateľ sa pri študovaní knihy minimálne skvele pobaví na typickom správaní Slovákov a na úsmevných zážitkoch cudzincov, ktorí k nám prišli za účelom spoznávania novej kultúry.
Vybrali sme pre vás pár ukážok toho, ako vnímajú cudzinci našu krajinu
Afganistánec Kamran o skamošení: ,,Usporiadajte spoločné jedlo… a pozvite naň susedov či známych. Po čase pozvú aj vás. Vzájomnosť je dôležitá.“
Ada z Írska o nezáujme: ,,Za komunizmu mali ľudia isté miesto a žili bez cibrenia služieb šitých na mieru zákazníkovi. Akoby ľudia netúžili vyhovieť tak rýchlo a účinne, ako sa len dá. Celkom rýchlo som sa naučila nebrať si to osobne.“
Adin krajan, Tyrell zas tvrdí: ,,Na Slovensku ľudia k tebe podídu a pozrú sa ti priamo do očí a zaželajú všetko najlepšie k narodeninám, veľa šťastia, lásky v ďalšom roku. Robia to aj na Nový rok. Cítim sa pri tom nepríjemne – priveľa úprimnosti. Je to pre mňa priveľa. My nie sme k sebe natoľko otvorení, tam, odkiaľ pochádzam.“
Melanie z Nemecka má skôr pozitívnu skúsenosť: ,,Vypýtala som si viac vriacej vody. V Nemecku by som si musela zaplatiť ďalší čaj a tu mi dali do obrovského hrnčeka. Zažila som to osobné, čo som poznala z Nemecka pred 30 rokmi, rodinné a milé.“
Súvisiac so skorým začiatkom pracovnej doby a organizáciou dňa Adewale z Nigérie poznamenala: ,,Máš ten pocit, že každý musí ísť domov skoro, aj deti musia odísť skoro, aby boli načas v posteli, aj keď je leto.“
O tituloch si myslia cudzinci napríklad toto: ,,Pri oslovovaní si ľudia potrpia na ,,pán doktor“, na ,,pán magister“, na ,,pán bakalár“…“ alebo aj: ,,Nie je to bežné, aby bolo tak veľa inžinierov, to bola jedna z prvých vecí, čo udrela do očí – každý e-mail, čo mi prišiel, podpísaný inžinier! To dávajú ten titul každému? Čo to znamená? Tituly sú dôležité. Zdá sa mi, že je tu priveľa inžinierov. Hovoríš s predajcom a on povie, že inžinier? Čo sa tým zmení? Asi máme iný význam, čo to znamená inžinier.“
Ivan z Ruska: „Cudzinci na Slovensku často oceňujú čerstvý vzduch, hory a peknú krajinu. Slovensko je rôznorodá a veľmi pestrá krajina, keď prejdeš vlakom od Bratislavy cez Žilinu k Tatrám, prekvapenie, ako vizuálne vyzerá krajina.“
Magda z Británie zas hodnotí dochvíľnosť: „Neplatí jedno univerzálne pravidlo, ale na Slovensku ľudia zväčša očakávajú, že sa objavíte v presne dohodnutý čas, prípadne s meškaním 5-10 minút. Zaužívaná je tiež tzv. akademická štvrťhodinka, teda ospravedlnených 15 minút meškania. Stretnutia presne na čas niektorí vnímajú ako utrpenie, iní ako dobrú správu. Tu ľudia meškajú 5 minút, to som milo prekvapená.“
Pridáva sa aj Jules z Kanady: „Hodinu pred stretnutím príde otázka, či platí to stretnutie, ktoré sme si dohodli. Slováci to musia ešte raz potvrdiť, aj keď neprišlo žiadne rušenie.“
Gabriela z Mexika: „Na Slovákoch sa mi páči, že dodržiavajú pravidlá, zvlášť čestnosť a celistvosť.“ Vyjadrila sa aj k nášmu jazyku: „Aj napriek výhode, ktorú slovenčina vďaka svojej centrálnej polohe medzi ostatnými slovanskými jazykmi poskytuje, sa cudzinci, ktorí sa rozhodnú učiť po slovensky, stretávajú s nepochopením. Akoby Slováci predpokladali, že sa neoplatí učiť taký ťažký a nedôležitý jazyk. Niekedy sa ho už poriadne neučia ani slovenskí študenti, pretože i tak plánujú opustiť krajinu.“
Marine z Francúzska: „Mať k dispozícii inštrukcie na vyplnenie inak ako v slovenčine je pomerne zriedkavá vec.Ani v poisťovni, ani po anglicky, ani nemecky, ani francúzsky. Ani ľudia, ktorí majú na starosti cudzincov, nehovoria inak než po slovensky. Je to makačka od dverí k dverám, aby ste sa porozumeli.“
Pridáva sa aj Franz z Rakúska: „Sú situácie, v ktorých človek musí mať šťastie, aby natrafil na človeka, ktorý nevypne ľudský rozum v úrade.“
A čo si o našich manieroch, zvykoch a tradíciách myslíte vy?
Viac toho, čo si o nás cudzinci myslia, nájdete v rôznych jazykoch na stránke CVEK vo voľne stiahnuteľných publikáciách.
interez.sk, (Romana Dorotovičová), cvek.sk
Nahlásiť chybu v článku