Patril k horolezeckej špičke Československa a každý, kto v tom čase liezol po skalách, či už tých tatranských, alpských, alebo himalájskych, mu nepovedal inak ako Gipsy. Vladimír Tatarka má na svojom konte množstvo letných i zimných prvovýstupov, expedície v európskych veľhorách, ale aj v Pamíre, Hindukúši a Himalájach. Osudnou sa mu vo veku 56 rokov stal klasický výstup na tatranský Ganek.
Vladimír Tatarka sa narozdiel od mnohých iných osobností našich veľhôr nenarodil pod Tatrami. Svoje prvé kopce zdolával v okolí Banskej Bystrice, kde prišiel na svet v marci 1945. Ako vo svojom článku spomína dnes už zosnulý Ján Banko, s Vladimírom Tatarkom začali po skalách liezť v Jakube na okraji mesta. Gipsy mal byť ako tínedžer lezením tak fascinovaný, že občas strávil deň radšej na jakubských skalách ako v školskej lavici. Inokedy zas liezol tak dlho, že do ďalšieho dňa radšej prespal v jaskyni v tunajšej skale.
Rozdelil ich august ’68
Z Tatarku a Banka sa rýchlo stali spolulezci a dobrí priatelia a to aj napriek tomu, že ich od seba delilo 8 rokov života. Z Jakubských skál sa postupne presunuli na ďalšie skaly v okolí Banskej Bystrice, vrátane známej Kalamárky. Neskôr do Fatry a nakoniec aj do Tatier. V roku 1967 spolu ešte stihli vyliezť na alpské vrcholy Jalovec, Trávnik a Zlý zub. Spoločnému lezeniu bol koniec až po auguste 1968, kedy po invázii vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa Banko emigroval.
Tatarka po auguste ’68 pokračoval v dobýjaní Tatier. Prvý mimoriadny úspech sa mu ale podaril v Malej Fatre potom, ako našiel novú výstupovú cestu v 160 metrov vysokej západnej stene Veľkého Rozsutca. Nelenil ani v Tatrách, kde neustále hľadal nové cesty na známe i menej známe horolezecké lokality. Tatarka sa stal v horolezectve majstrom a profesionálom a to ho priviedlo až na strechu sveta.
Pamír, Hindukúš a Himaláje
Už v roku 1974 podnikol s trojicou ďalších horolezcov prvovýstup na hindukúšsky, 6800 metrov vysoký Gumbaz-e-Safed. V nasledujúcich rokoch sa Tatarkovi podarilo dostať do tatranských skupín horolezcov, ktorí majú na svedomí niekoľko ďalších prvovýstupov a nových ciest v Pamíre aj Hindukúši. Na prelome 70. a 80. rokov bol súčasťou československých expedícií do Himalájí na 7710 metrov vysoký vrchol Jannu, ktorý patrí medzi najobtiažnejšie sedemtisícovky, či na tretí najvyšší vrchol sveta Káčaňdžunga.
Po himalájskych úspechoch sa Tatarka opäť sústredil na horolezectvo v Tatrách. Stále vymýšľal nové cesty a ciele, ktoré bolo treba prekonávať. Neskôr sa pridal k horským záchranárom a pracoval aj na zabezpečovaní klasických horolezeckých trás. Medzi jeho najzaujímavejšie tatranské úspechy patrí sólo výstup tromi Stanislawského cestami na Galériu Ganku, Javorový štít a Malý kežmarský štít. Vo veku 49 rokov ich zvládol za neuveriteľných 12 hodín.
Osudný Gánok
Vladimír Tatarka nakoniec našiel svoju smrť, podobne ako ďalší tatranskí velikáni, v našich veľhorách. Po stovkách výstupov v Tatrách, expedíciách v Alpách aj Himalájach sa mu paradoxne stala osudnou klasická výstupová cesta na Gánok. Pri nešťastí vypadol zo steny v masíve Gánku pri výstupe Puškášovým pilierom z Rumanovej doliny. V Tatrách ten osudný deň trávil Tatarka so svojou dcérou. Písal sa 17. august 2001 a Tatry prišli o ďalšieho človeka, ktorý im venoval srdce aj podstatnú časť života.
Gánok sa týči nad tromi tatranskými dolinami Rumanovou, Ťažkou a Kačacou. Vrchol sa stal pre tatranských horolezcov azda najznámejším pojmom. Vďačiť za to môže strmými a vysokými skalnými stenami, ktoré vytvárajú akúsi terasu, vďaka ktorej dostal vrchol aj svoj názov. Pre Gánok je symbolická najmä jeho Galéria, ktorá patrí medzi najnáročnejšie, ale aj najvyhľadávanejšie horolezecké trasy v Tatrách.
horolezectvo.vetroplachmagazin.sk, james.sk, expedition.sk
Nahlásiť chybu v článku