Horehronci v súčasnosti môžu byť na svoju tradičnú kultúru, a najmä spev, náležite hrdí. Po tom, ako sa dostali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska so svojím Horehronským viachlasným spevom, sa teraz uchádzajú o ďalší významný zápis. Do zoznamu UNESCO. Ak by sa to podarilo, tak by k trom existujúcim zápisom – fujare, Terchovskej muzike a gajdám, pribudol štvrtý.

Zápisom do slovenského zoznamu sa horehronskému viachlasnému spevu otvorila možnosť kandidovať aj o zápis do celosvetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Sekretariát UNESCO bude posudzovať všetky náležitosti ohľadom zápisu, prípadne sa budú musieť odstraňovať nedostatky. Celý proces je však veľmi náročný a zdĺhavý, môže trvať aj viac ako dva roky, kedy sa dozvieme, či UNESCO skutočne tento horehronský spev zapíše.  Každá krajina môže nominovať na zápis len jeden prvok ročne, je to teda veľké uznanie pre horehronské kultúrne dedičstvo.

Horehronský viachlasný spev predstavuje pastiersku ľudovú kultúru z dôb valašskej kolonizácie. Je charakteristický svojím súzvučným hrdelným rezonančným prejavom, ktorý má základ v liturgickom, najmä pravoslávnom náboženstve. Je obľúbený na mnohých miestnych udalostiach, či už sú to svadby, rodinné stretnutia, no i na pohreboch.

Asi najznámejšia pieseň v podaní Horehronského viachlasného spevu je Na Kráľovej holi.

Interez.sk (Matej Mensatoris), sme.sk