Výsledky novej štúdie mnohých šokujú, avšak určite znamenajú obrovský krok vpred. Ak sa potvrdí to, čo tvrdia poprední svetoví genetici, možno sa raz aj v školách budeme učiť o tom, že sexuálna orientácia nám naozaj bola daná do vienka, a nemôžeme ju nijako ovplyvniť.

Už neraz v dejinách bola snaha „prevychovať“ homosexuálov. Mučili ich, zatvárali v celách, nútili k násilnému sexuálnemu styku so ženami. Samozrejme, že to nikam neviedlo. Výsledkom boli nešťastní, zlomení muži, ktorí neraz museli hrať rolu počestných manželov a otcov, hoci vo vnútri to cítili úplne inak.

Výrazné rozdiely v dvoch génoch

Nová štúdia publikovaná v karentovanom časopise Nature, však poukázala na rozdiel v oblastiach dvoch chromozómov, ktorými sa líšia homosexuálni muži od heterosexuálov. Tejto nezvyčajnej štúdie sa zúčastnilo 1 077 homosexuálnych a 1 231 heterosexuálnych mužov, ktorí sa podrobili analýze genómu pre naozaj dobrú vec. Vedci na základe výsledkov poukázali na možné prepojenie genetickej informácie so sexuálnou preferenciou. Rozdiely zaznamenali na 13. chromozóme v oblasti génu SLITRK6, a na 14. chromozóme s rozdielnym génom TSHR. Tu by sme však radi vsunuli jedno malé upozornenie. To, že muž má v genóme tie dve odchýlky génov, neznamená automaticky, že bude homosexuál. Podľa vedcov to môžeme vnímať ako určitú predispozíciu: „Mužská sexuálna orientácia je mierne dedičná (približne 30 až 40 percent), ale je multifaktoriálna, takže genetika a prostredie zohrávajú nemalý faktor,“ tvrdia autori. Za našu sexuálnu príslušnosť teda nemôže len jeden faktor, ale je výsledkom súboru viacerých faktorov, ktoré by sme mali brať na zreteľ.

Medzimozog tu zohráva nemalú úlohu

To však nie je všetko. Vedci zistili, že práve gén SLITRK6, 13. chromozómu je zodpovedný za určité oblasti v medzimozgu, pričom je známe, že veľkosť medzimozgu bola rozdielna u homosexuáloch v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi. Vedci a však posledné roky aktívne venujú výskumu homosexuality, a to najmä preto, aby zborili presudky, ktoré má voči homosexuálom mnohí ľudia. Okrem rozdielnej štruktúry génov a veľkosti medzimozgu, môže mať vplyv na sexuálnu orientáciu aj nefunkčnosť štítnej žľazy počas tehotenstva matky. Tým je len dokázané, že na homosexualitu môže naozaj pôsobiť viacero faktorov.

Vedci budú musieť urobiť aj ďalšie štúdie, aby prišli k jednoznačným záverom, no aj táto správa, ktorá je prvou lastovičkou, pomôže zbaviť svet predsudkov. Veď každý z nás sa rodí s iným genetickým „kokteilom,“ pričom si nikto z nás našťastie nemôže vyberať, čo dostane do vienka.

Pozri aj: Často sa s nimi stretávame, no len málokedy vieme, čo znamenajú. Otestujte sa, ako dobre poznáte LGBTQ+ vlajky 

iflscience.com