Druhá svetová vojna je najväčší vojnový konflikt, aký kedy na našej Zemi prebiehal. Pri krutých a ťažkých bojoch, kde ľudia nevedeli, či sa dožijú ďalšieho dňa však podobné pocity mali aj milióny ľudí, ktorí síce nebojovali, no trpeli nacistickým zverským programom. V rámci snahy o docielenie „čistoty“ rasy boli zriaďované koncentračné a likvidačné tábory, kde končili ľudia, ktorí sa často previnili iba tým, že sa narodili ako Židia, Rómovia či mali inú orientáciu.

Presne pred 75. rokmi bol oslobodený Červenou armádou najväčší koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Na tento deň bol preto Valným zhromaždením OSN vyhlásený Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Holokaust, hebrejský ekvivalent šoa, bola „štátom programovo riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov uskutočňovaná v rokoch 1933–1945 nacistickým Nemeckom a jeho satelitmi.“ Nemci ju nazývali „konečné riešenie Židovskej otázky“.

Nacistické koncentračné tábory a holokaust nám prinášajú aj smutné čísla a štatistiky obetí. Za každým jedným číslom sa skrýva osud človeka, ktorý kvôli pokrivenej filozofii a myšlienke nadradenosti zomrel často hroznou smrťou, či už pri deportácii alebo priamo v koncentračnom tábore.

Do 17 miliónov obetí

Ak holokaust rozumieme pod širším zmyslom, teda systematickým vyvražďovaním všetkých nevyhovujúcich etnických, náboženských a politických skupín, dostaneme sa k hrozivému číslu od 11 do 17 miliónov obetí. Toto číslo okrem Židov zahŕňalo tiež Rómov, Poliakov, Sovietskych vojnových zajatcov, homosexuálov, telesne a mentálne postihnutých ľudí či politických väzňov.

6 miliónov Židov

V užšom zmysle sa holokaust chápe ako cielené vyvražďovanie Židov. V rámci genocídy namierenej na židovské obyvateľstvo, zahynulo počas nacistického pôsobenia až 6 miliónov príslušníkov tohto etnika. Z tohto čísla až 1,5 milióna pripadalo na deti. Tie nie že by nacisti chceli ušetriť a byť voči ním viac zhovievaví, považovali ich za hrozbu do budúcnosti a považovali za nutnosť ich vyhladzovať.

1 milión v Osvienčime

Najväčší nacistický koncentračný tábor sa nachádzal pri poľskom meste Osvienčim. Koncentračný tábor Auschwitz vznikol 27. apríla 1940. Vodca Hitlerovej SS, Heinrich Himmler, si poľské mestečko nevybral náhodou. Tábor bol umiestnený do priestorov bývalých vojenských kasární a nacisti tak na jeho prvotné vybudovanie minuli len minimum zdrojov.

V oblasti bola tiež už od 19. storočia vybudovaná bohatá sieť železníc, ktorá prvotne slúžila najmä banskému priemyslu. Mesto Osvienčim sa navyše nachádzalo priamo v ústí rieky Soła do Visly. Celá oblasť tábora Auschwitz, aj neskôr vybudovaného tábora Birkenau, tak leží na akomsi prirodzenom ostrove, ktorý zo severu, západu aj východu ohraničujú spomínané rieky.

Osvienčim sa tak v nacistickej mašinérii stal ideálnym miestom na systematické vyvražďovanie národa. K vybudovaným železniciam stačilo pristaviť niekoľko sto metrov trati vedúcej priamo do tábora. Železničná sieť navyše v nasledujúcich rokoch pomohla aj k tomu, že do Osvienčimu mierili transporty z celej Európy. Prirodzený riečny ostrov slúžil ako dodatočná ochrana pred útekmi väzňov, ako aj priblíženiu civilistov. Samotný Auschwitz navyše nebolo ani potrebné vystavať, na stavbu rozsiahleho tábora Birkenau nacisti neskôr využili domy miestnych obyvateľov. Keď sa materiál minul, baraky vystavali z dreva.

Práve takto teda vznikol jeden z mnohých nacistických koncentračných táborov. Zďaleka ale nebol jediný. Iba v Poľsku Nemci vytvorili ďalšie tábory ako bol Majdanek s až do 360-tisíc obetí, Chełmno s približne 340-tisíc obetí, Belzec s 436-tisíc obetí, Sobibór so 260-tisíc obetí a Treblinka, kde mohlo zahynúť až do 1 milióna obetí.

17 % obyvateľstva Poľska zomrelo

Počas druhej svetovej vojny zo 70 miliónov obetí pripadá viac ako polovica iba na dve krajiny. Najťažšiu obeť v tomto smere priniesol Sovietsky zväz, ktorý vojna pripravila približne o 25 miliónov obyvateľov. Druhá v poradí je Čína a až na treťom mieste je hlavný agresor konfliktu – Nemecko. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život približne 325 000 obyvateľov predvojnového Československa.

Najhlbšie sa však vojna zapísala do života Poľska. V dôsledku bojov, útlaku či holokaustu prišlo o život približne 17 % obyvateľstva krajiny.

100-tisíc zo Slovenska

Aj Slovenský štát ako satelit nacistického Nemecka sa podieľal na vysídľovaní svojich obyvateľov. 9. septembra 1941 sa zaviedli rasové zákony týkajúce sa Židov. Boli zbavení majetku, práv a museli nosiť typickú hviezdu. V priebehu roka boli Židia sústredení v getách a zberných táboroch, odkiaľ prúdili transporty do táborov smrti.

Len do táboru Auschwitz bolo z dnešného územia transportovaných 65 692 osôb. Ak by sme zohľadnili vtedajšie územie Slovenska, toto číslo by sa navýšilo až do čísla 71-tisíc.  Spolu s osobami deportovanými z území obsadených Maďarskom ich počet mohol dosahovať až 100 000 ľudí. Toto číslo je teda asi 75 % ich predvojnového počtu.

Pozri aj:

Znásilňovanie detí pred očami rodičov a súťaž v stínaní hláv: Masaker v Nankingu neprežilo 300-tisíc…