Ručička symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré ukazujú, ako blízko je Zem k úplnému zničeniu, sa posunula a od polnoci ju delí 90 sekúnd. Túto informáciu v utorok zverejnil akademický žurnál Bulletin of the Atomic Scientists (BAS) na základe rozhodnutia vedeckej rady, v ktorej je aj desať laureátov Nobelovej ceny, napísala v utorok agentúra AFP.
V januári 2020 sa ručičky hodín súdneho dňa posunuli na 100 sekúnd pred polnocou, čo bolo najbližšie k polnoci v histórii, a zostali tam aj nasledujúce dva roky.
Vo vyhlásení zverejnenom BAS v utorok sa uvádza, že tento rok sa hodiny posúvajú o desať sekúnd dopredu „najmä, ale nie výlučne v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a zvýšeného rizika jadrovej eskalácie“.
„Chabo skrývané hrozby Ruska, že použije jadrové zbrane, pripomínajú svetu, že eskalácia konfliktu — náhodou, úmyselne alebo nesprávnym výpočtom — je veľkým rizikom,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Možnosť, že sa konflikt vymkne spod kontroly kohokoľvek, zostáva vysoká,“ upozorňuje BAS.
Zmena nielen kvôli vojne
Na zmenu časového údaju mali vplyv aj pretrvávajúce hrozby v podobe klimatickej krízy a rozpadu globálnych noriem a inštitúcií potrebných na zmiernenie rizík spojených s pokročilými technológiami a biologickými hrozbami, ako je napríklad i choroba COVID-19.
„Žijeme v čase bezprecedentného ohrozenia a stav Hodín súdneho dňa odráža túto realitu,“ povedala prezidentka a výkonná riaditeľka BAS Rachel Bronsonová.
Upozornila, že veľká ručička je najbližšie k polnoci v dejinách Hodín súdneho dňa. Vyhlásila, že „toto rozhodnutie naši odborníci neberú na ľahkú váhu.“
Pripomenula, že „vláda USA, jej spojenci v NATO a Ukrajina majú množstvo kanálov na dialóg“. „Naliehavo vyzývame vedúcich predstaviteľov, aby ich všetky preskúmali v čo najväčšej miere, aby sa čas na hodinách mohol vrátiť späť,“ apelovala.
BAS založili v roku 1945 Albert Einstein, J. Robert Oppenheimer a ďalší vedci, ktorí počas druhej svetovej vojny pracovali na projekte Manhattan. Z tohto projektu vzišla v roku 1945 prvá atómová zbraň.
Myšlienka vznikla v roku 1947
Myšlienka hodín symbolizujúcich globálnu zraniteľnosť voči katastrofe vznikla v roku 1947. O nastavení hodín rozhoduje vedecko-bezpečnostný výbor BAS, ktorý momentálne zahŕňa desiatich držiteľov Nobelovej ceny.
Hodiny boli pôvodne nastavené na sedem minút do polnoci. Najďalej od polnoci — 17 minút — sa nachádzali po skončení studenej vojny v roku 1991.
Od roku 1945 k riziku atómovej vojny pribudli aj globálna zmena klímy, znečistenie a mnoho ďalších faktorov, ktoré ohrozujú celú biosféru.
Nahlásiť chybu v článku