Na jednej strane nám vedia v mnohých veciach pomôcť, na druhej strane sú však zodpovedné za šírenie nejedného hoaxu. Aj keď by sa mohlo zdať, že taký hoax je v podstate neškodný, opak je pravdou. Len za posledné dva mesiace si nepravdivé správy šíriace sa internetom vyžiadali až 20 obetí.

Indiou sa napríklad šíria falošné správy o únosoch detí. Rozvášnení ľudia tak často zakročia voči nevinným ľuďom, ktorých podozrievajú z únosov. Následkom takýchto falošných správ šíriacich sa internetom, zomrelo za posledné dva mesiace len v Indii až 20 ľudí. Na šírenie takýchto správ využívajú aj video ako je toto, ktoré bolo zaznamenané pred dvomi rokmi v Pakistane.

Najnovšie správy tvrdia, že Facebook hromadné posielanie správ obmedzí tak, že nebude možné poslať správu viac ako 20 ľuďom súčasne. Takýmto spôsobom sa pokúsi sociálna sieť bojovať proti nezmyselným hoaxom. V Indii bude táto hranica nastavená ešte nižšie a hromadnú správu nebude možné poslať viac ako piatim ľuďom súčasne.

Aj toto obmedzenie sa však samozrejme dá pomerne ľahko obísť, napríklad tým, že budú užívatelia posielať screenshoty alebo správu pozmenia a pošlú vždy nanovo. Opatrenie je zatiaľ len dočasné a jeho efektivita nie je vôbec istá.

Problémom hoaxov je, že ide o komplexný problém, ktorý nie je vôbec také jednoduché odstrániť. Nedávne štúdie dokázali, že hoaxy sa internetom šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé správy a spôsob šírenia falošných správ je ešte stále predmetom mnohých výskumov a diskusií.

Mnohí prirovnávajú hoax k ochoreniu, ktoré je čoraz odolnejšie voči antibiotikám, ktorými sú v tomto prípade pravdivé informácie a fakty. Príkladom je napríklad hnutie proti očkovaniu, ktoré má čoraz viac zástancov. Anti-vaxeri sa boja, že očkovanie môže ich dieťaťu spôsobiť autizmus. Nevnímajú pritom fakt, že súvislosť medzi očkovaním a autizmom nie je nijak podložený vedeckými faktami. Ignorujú tiež informáciu, že práve odmietanie očkovania môže spôsobiť vypuknutie epidémie takých ochorení, ktoré boli doteraz dlhé roky pod kontrolou. Príkladom je epidémia osýpok šíriaca sa východným Slovenskom.

Nebezpečnosť hoaxov si neraz neuvedomujeme. Zdanlivo neškodný hoax môže vážne ohroziť zdravie a životy množstva ľudí a spôsobiť katastrofu. Okrem toho, falošné informácie výrazne znižujú dôveryhodnosť relevantných vedeckých výskumov a tvrdení. Nanešťastie, v poslednom čase sa hoaxy stávajú čoraz účinnejšou zbraňou v rukách mocných, či už im ide o ekonomický zisk alebo o snahu o zastrašovanie.

Pozri aj: Dokážeš rozlíšiť falošnú správu od reality? Tento kvíz zvládne na 100 % len ten, kto vie naozaj kriticky myslieť

iflscience