Na Veľký piatok, respektíve už Piatok utrpenia Pána (nové pomenovanie sviatkov sú takto bližšie výrazom uvedeným v kat. liturg. omšovej knihe Rímsky misál), si kresťania pripomínajú ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Najväčším symbolom, respektíve predmetom, ktorý smrť Ježiša pripomína je, pochopiteľne, kríž. Avšak jedným z viacerých zaujímavých predmetov, ktoré tiež dotvárajú Ježišovo utrpenie, je aj kopija, ktorou ho, visiaceho na kríži, bodol rímsky vojak do boku.
V Biblii, respektíve v Pašiách, ktoré sa tradične čítajú na Veľký piatok, sa v jednej časti píše: „I prišli vojaci a polámali hnáty prvému, a tak aj druhému, ktorý bol s Ním ukrižovaný. Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nelámali Mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol Mu kopiou bok, a hneď vyšla krv a voda.“
Longinova kopija
Britannica píše, že rímsky vojak, ktorý mal prebodnúť Ježišov bok, bol Longinus. Nikodémovo evanjelium sa tomuto vojakovi, ktorého nazýva ako Gaius Cassius, venuje a uvádza, že strácal zrak. Keď Ježiša prebodol, jeho krv mu vystrekla do chorých očí a tie sa mu hneď uzdravili. Vtedy uveril v Boha a začal šíriť kresťanstvo, neskôr bol za to popravený.
Menila majiteľa
Longinova kopija, nazývaná tiež Svätá kopija či Kopija osudu, sa tak stala významnou kresťanskou relikviou. Začala sa jej, najmä v stredoveku, pripisovať veľká moc. Portál History píše, že mala byť nástrojom k získaniu moci nad svetom a ten, kto ju vlastní, dokáže viesť dobyvačné výpravy bez výrazného odporu.
Po smrti Longina kopija menila majiteľov, hovorí sa o Svätom Mauríciovi, avšak iné legendy tvrdia, že ju získal cisár Konštantín, ako aj mnohí ďalší, najmä úspešní vodcovia, medzi nimi aj Attila, prezývaný aj Bič boží.
V 8. a 9. storočí ju mal vlastniť Karol Veľký a aj vďaka nej sa zúčastniť na 47 úspešných vojenských výpravách. Keď si ju ale pri jednej z výprav nezobral, tak v nej zahynul.
Historické pramene uvádzajú, že kopiju potom vlastnili cisári Svätej ríše rímskej a neskôr Žigmund Luxemburský nariadil, aby ju odviezli do Norimbergu.
Túžil po nej Napoleon, Hitler ju získal
Keď Napoleon viedol svoju rýchlu vojnu a dostal sa aj do Norimbergu, práve Longinova kopija mala byť cennou vojenskou trofejou. Úrady ju ale schovali a premiestnili.
Je známe, že Hitler mal záujem o okultizmus a podobné predmety, medzi inými aj Kopija osudu, ho priťahovali. Ešte predtým ako získal moc, sa mal stretnúť s Walterom Johannesom Steinom, filozofom, ktorý sa zaujímal o náboženské predmety. Stein tvrdil, že z Hitlera mala vyžarovať zlá charizma a mal mu tiež povedať, že Svätú kopiju považuje za kľúč svojej budúcej moci.
Neskôr sa Nemecko kopije zmocnilo a bola umiestnená v Kostole svätej Kataríny. Traduje sa, že keď Američania oslobodzovali Nemecko a kopije sa zmocnili, Hitler dve hodiny po tom spáchal samovraždu.
Nájdete ju za hranicami Slovenska, dôležitá je viera, nie pravosť
Ak by ste túto kopiju chceli vidieť, nájdete ju nie veľmi ďaleko od hraníc Slovenska. Nachádza sa v Ríme (resp. vo Vatikáne pod sochou Longina v Bazilike sv. Petra), v Arménsku (mesto Ečmiadzin), v tureckej Antiochii a vo Viedni. Práve tá viedenská je azda najznámejšia a je umiestnená v Hofburgu.
Ak vás mätie, že sú až štyri, nuž v priebehu času, pochopiteľne, vznikali aj falzifikáty a rôzne napodobeniny. Tie ale časom, a hlavne vierou ľudí v jej blízkosti, na seba prevzali náboženský význam. Aj rakúska Svätá kopija podľa analýz pochádza zo 7. storočia, takže zrejme vznikla stáročia po Ježišovej smrti. V rámci kopije sa ale nachádza klinec datovaný do 1. storočia, a tak teoreticky môže byť artefaktom z kríža, na ktorom trpel a zomrel Ježiš.
Nahlásiť chybu v článku