Aj keď je turecké mesto Hasankeyf historický klenot, už možno o niekoľko rokov sa uchová iba v spomienkach či na fotografiách. Miesto, kde sa nachádza viac ako 200 vzácnych archeologických lokalít chce turecká vláda nechať zaplaviť a vybudovať tu priehradu v rámci ambiciózneho energetického projektu. O meste píše portál allthatsinteresting.com.
Či už Byzantínci, Asýrčania, Rimania alebo Mongoli. To je iba niekoľko kultúr, ktoré toto miesto pri rieke Tigris obývali a zanechali tu svoju stopu. Dokopy sa tu vystriedalo až 20 kultúr. Aj to je dôvod, prečo je Hasankeyf považovaný za významné historické mesto. No výstavba priehrady ho môže zničiť, pochovať a vysídliť tisíce obyvateľov.
História Hasankeyfu
Vedci odhadujú vek Hasankeyfu na úctyhodných 11-tisíc rokov, čo z neho robí jedno z najstarších osídlení Anatólie v juhovýchodnom Turecku. Hasankeyf je významný napríklad jaskynným osídlením vytesaným do vápenca, ktoré tu vytvorili Asýrčania.
Neskôr v roku 300 bola v meste vybudovaná rímska pevnosť, ktorá umožňovala Rimanom strážiť ich hranice a kontrolovať prepravu tovaru. V piatom storočí sa Hasankeyf stal byzantským biskupstvom, no už v roku 640 ho dobyli Arabi a založili tu islamské stredoveké hlavné mesto.
Mnohé islamské dynastie sa do mesta presťahovali a vybudovali tu medzi rokmi 1147 až 1172 most cez rieku Tigris, ktorý bol opísaný ako najväčší v celej Anatólii. Neskôr bolo mesto ovládané Mongolmi a to do roku 1260. Vzhľadom na svoju strategickú polohu sa Hasankeyf stal dôležitým obchodným miestom stredoveku a prechádzala cez mesto aj hodvábna cesta. V roku 1515 sa mesto stalo súčasťou Osmanskej ríše.
Moderný život v starovekom meste
Aj vďaka miešaniu kultúr a bohatej histórii sa Hasankeyf stal dôležitý miestom aj v súčasnej dobe a to pre vedcov a historikov. V súčasnosti v meste prebiehajú viaceré archeologické výskumy. Zachovali sa tu mnohé pamiatky ako napríklad zrúcaniny paláca, ale tiež mešita z počiatku 15. storočia, či staroveká hrobka.
V histórii prežila aj obrovská rímska veža a časti mosta. Veľkým lákadlom pre turistov sú najmä jaskynné obydlia, v ktorých ešte stále žije niekoľko rodín. Odhaduje sa v meste žije približne 2 500 ľudí, ktorí sa živia turistickým ruchom.
Napriek takémuto historickému klenotu, nad mestom visí hrozba skazy. V roku 2006 turecká vláda začala pracovať na projekte výstavby priehrady Ilısu. Tá by mala ale zatopiť mesto a s ním aj všetko cenné, čo sa v ňom nachádza. Vláda síce plánuje postaviť nové mesto a chce rozobrať a premiestniť historické pamiatky, no to sa dá iba sčasti. Navyše tak prídu o svoju autentickosť. Mnohí historici tiež hovoria, že nie všetko je možné premiestniť a zachovať.
Takisto je každé presídlenie bolestivé pre ľudí, ktorí tam žijú. Niektoré rodiny tam žijú už 300 rokov.
„Priehrada Ilısu ovplyvní asi 200 rôznych lokalít. Hasankeyf je vďaka svojej malebnej polohe a bohatému archeologickému obsahu jedno z najviditeľných a najvýznamnejších a je to jedno z najzachovalejších stredovekých miest v Turecku„, povedal Zeynep Ahunbay profesor architektonickej histórie na Technickej univerzite v Istanbule.
Projekt ale mešká a to aj pre odpor a protesty ľudí. Koncom roka 2008 sa tiež zmrazilo európske financovanie projektu, keďže nespĺňal požiadavky Svetovej banky na ochranu životného prostredia a kultúry. Turecká vláda chce ale projekt dokončiť, aj keby to malo znamenať, že ho bude financovať sama.
Vláda projekt obhajuje ekonomickým prínosom pre región. Elektráreň tu bude vyrábať až 4 200 gigawattov energie a výrazne zlepší zavlažovanie v okolí, čím sa podporí poľnohospodárstvo. Oponenti projektu ale prízvukujú, že elektrina aj tak bude prenášaná do iných oblastí krajiny a trpieť budú ľudia v tomto regióne. Navyše sa takto zničí archeologická lokalita, ktorá vo svete nemá konkurenciu.
Nahlásiť chybu v článku