Himalájske ľadovce môžu stratiť až 80 percent svojho objemu, zároveň sa topia o 65 percent rýchlejšie než počas predchádzajúceho desaťročia, uvádzajú vedecké štúdie. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Medzinárodné centrum integrovaného rozvoja horských oblastí (International Centre for Integrated Mountain Development – ICIMOD), sídliace v Káthmandú, vo svojej najnovšej správe varovalo, že v najbližších rokoch vzrastie riziko lokálnych prívalových povodní a lavín.
Zároveň varovalo, že rýchlejšie topenie ľadovcov môže ovplyvniť dostupnosť vody pre takmer dve miliardy obyvateľov žijúcich v povodí 12 riek prameniacich v pohoriach a pretekajúcich 16 krajinami Ázie. Iba v pohoriach samotných od nich ako zdroja pitnej vody závisí 240 miliónov ľudí.
O 65 % rýchlejšie
„Ľudí žijúcich v horách, ktorí prakticky vôbec neprispeli ku globálnemu otepľovaniu, výrazne ohrozuje zmena klímy. Aktuálne snahy o zmiernenie jej dopadov sú absolútne nedostatočné a znepokojuje nás, že bez výraznejšej podpory sa s ňou tieto komunity nebudú schopné vyrovnať,“ vyhlásila odborníčka na migráciu a spoluautorka správy Amina Mahardžanová.“Po prvý raz sme zmapovali prepojenia spájajúce zmeny kryosféry, vodu, ekosystémy a ľudské spoločenstvá žijúce v horách,“ dodáva.
Medzi kľúčové zistenia správy ICIMOD patrí aj fakt, že ľadovce sa za posledné desaťročie topia o 65 percent rýchlejšie, než počas predchádzajúcich desiatich rokov. Správa zároveň uvádza, že asi 200 ľadovcových jazier v tejto oblasti je považovaných za nebezpečné a že do konca storočia môže v oblasti výrazne narásť počet veľkých záplav spôsobených ich vyliatím.
Ako zaoceánska loď
„Keď sa sneh a ľad v týchto (horských) oblastiach raz roztopia, ich návrat do pevného skupenstva je veľmi náročný. Je to ako s veľkou zaoceánskou loďou – keď sa raz rozbehne, veľmi ťažko sa brzdí. Najmä pre veľké himalájske ľadovce platí, že keď sa raz začnú strácať, budú sa strácať ešte veľmi dlho, kým sa to opäť podarí stabilizovať “ uviedla Pam Pearsonová, riaditeľka Medzinárodnej klimatickej iniciatívy pre kryosféru (International Cryosphere Climate Initiative – ICCI), ktorá však nebola spoluautorkou štúdie.
Pearsonová tiež dodala, že pre snehovú a ľadovú pokrývku a permafrost je veľmi dôležité udržať otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia, odsúhlasenej v roku 2015 na klimatickej konferencii v Paríži.
„Mám pocit, že zákonodarcovia tento cieľ neberú vážne, v kryosfére sa už začali diať nezvratné zmeny,“ uzavrela Pearsonová.
Nahlásiť chybu v článku