Prípad Harveyho Weinsteina je ostro sledovaný, no kráľa Hollywoodu nebolo ľahké zosadiť z pomyselného trónu. Pokúsili sa o to dve odvážne novinárky, ktorých úsilie mapuje novinka Keď prehovorila. Diváci z nej ale nie sú príliš nadšení.
Keď prehovorila
Ako informuje ČSFD, v roku 2017 sa na stránkach denníka New York Times ocitol článok, ktorý otriasol Hollywoodom. Poukazoval totiž na to, čo bolo verejným tajomstvom, no oficiálne sa o tom nehovorilo. Odhalil zverstvá kráľa filmového priemyslu Harveyho Weinsteina.
Film Keď prehovorila (She Said) sa venuje práve príbehu dvoch novinárok, Megan Twohey a Jodi Kantor, ktoré sa rozhodli, že nebudú mlčať.
Na povrch tak vyplávali desiatky rokov sexuálneho násilia, vyhrážok, úplatkov a ďalšieho svinstva, píše The Guardian. Vôbec to ale nebol ľahký boj. Novinárky chceli presvedčiť Weinsteinove obete, aby proti nemu svedčili viaceré naraz, alebo aby prehovorila aspoň jedna obeť z prominentných kruhov. Tá mala presvedčiť ďalšie ženy o tom, že sa nemusia báť otvorene hovoriť o svojej skúsenosti. Práve na tom malo byť postavené aj hnutie #MeToo.
Vyhrážal sa, nútil ich k orálnemu sexu
Obete sa ale báli prehovoriť, obávali sa, že im nikto nebude veriť a prídu o nádej na akúkoľvek kariéru. Až neskôr vyplávalo na povrch, že pod nátlakom Weinstein sexuálne napadol desiatky žien. Medzi prvými napokon prehovorili Ashley Judd a Rose McGowan. Napadnúť mal ale aj Angelinu Jolie či Salmu Hayek. Nasilu ich bozkával, nútil ich pozerať sa, ako masturbuje a výmenou za orálny sex im sľuboval, že im pomôže s kariérou.
Úsilie novinárok malo byť akýmsi prebudením pre všetkých popieračov, ktorí odmietali pripustiť, že Weinstein by sa ženám naozaj mohol vyhrážať ukončením kariéry, smrťou a páchať na nich sexuálne násilie.
Úspech alebo nepodarok?
Čo sa týka reakcií divákov, ale aj kritikov, sú zmiešané, vo všeobecnosti sa však o prílišnom nadšení hovoriť nedá. Na ČSFD sa napríklad objavila kritika, že vyšetrovanie je povrchné a postavy novinárok, ale aj obetí, sú až desivo nezaujímavé.
„Divák sa prakticky nedozvie nič naviac a po filmárskej stránke má tento príbeh len minimálnu pridanú hodnotu,“ píše jeden z používateľov webu.
Ďalší píšu, že aj keď bol film kvalitne spracovaný a je to vcelku zaujímavá dráma, po niekoľkých dňoch človeku celkom vyšumí z hlavy. Iní film obhajujú a píšu, že aj keď sa môže zdať, že je dej pomalý a miestami nudný, taká je predsa občas aj práca investigatívnych novinárov.
Komentáre od kritikov na Rotten Tomatoes sú zväčša pozitívne. Jeden z kritikov poukazuje na to, že empatia si občas vyžaduje enormné úsilie a ani to nemusí viesť k želanému výsledku. Niekoľkí oceňujú zámer filmu a snahu poukázať na to, čo je skutočne dôležité.
Podľa jedného z kritikov je to ale strašne nevydarený pokus o novinársky film, ktorý sa zaujíma len o dramatizáciu a akosi pozabudol zasadiť traumu obetí do širšieho spoločenského kontextu. Nuž, či je film nepodarkom alebo úspechom, bude musieť zvážiť po pozretí každý sám.
Nahlásiť chybu v článku