Neonatológiu v Košiciach obnovia vďaka verejnej zbierke. Vo Fakultnej nemocnici Trenčín pred mesiacmi hygienici potvrdili vo vode prítomnosť nebezpečných baktérií. Zatvárajú sa pohotovosti, výpoveďami hrozí viac ako 3-tisíc lekárov. Zdravotnícka kríza na Slovensku je v plnom prúde. Parlament by sa mal pritom už čoskoro zaoberať interrupčným zákonom. Opäť.

V parlamente pristála novela zákona o umelom prerušení tehotenstva. Jej autormi sú Anna Záborská a Richard Vašečka z Kresťanskej únie. Chcú skrátiť obdobie, počas ktorého je možné vykonať interrupciu, na osem týždňov. Pôvodný zákon hovorí o dvanástich týždňoch. O zákone sa má rokovať na budúcoročnej februárovej schôdzi.

Dáta Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že za rok 2023 na Slovensku podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva 5 201 žien. Ide o 1,6 % medziročný pokles. Napriek tomu je téma potratov jednou z otázok, ktoré v spoločnosti rezonujú. Ich sprísňovanie a ukrojovanie z práv žien pritom nie je len problémom Slovenska.

Gynekologička a pôrodníčka Denisa Marcišová upozorňuje, že tento znepokojivý trend, kedy sa na ženy nazerá ako na „chodiace inkubátory“, možno pozorovať všade vo svete. „Žena nie je rešpektovaná ako bytosť, ale je vnímaná ako chodiaci inkubátor, ktorého poslaním je mať deti,“ myslí si.

V rozhovore pre interez okrem iného hovorí, čo si myslí o aktuálnom interrupčnom zákone, ako vníma snahy o sprísnenie podmienok pre podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, a opisuje i prípady, kedy lekári, a to nielen gynekológovia, odmietli žene poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

Marcišová tiež vysvetľuje, prečo interrupčná tabletka nie je nebezpečnejšia ako Paralen, opisuje, ako v krajine troch koruniek pristupujú k pacientkam a ich sprievodu a menuje rozdiely medzi slovenským a švédskym zdravotníctvom.

Na Slovensku sa takmer každých šesť mesiacov otvára otázka umelého prerušenia tehotenstva, respektíve sprísnenia zákona o potratoch. Je súčasný zákon zlý?

V celom svete pozorujeme veľmi znepokojivý trend, systematicky dochádza k obmedzovaniu ženských práv, k tomu, že ženy môžu samy určiť, čo chcú robiť so svojím telom. V USA chodia chlapi s transparentmi „Your body, my choice“, a ja si myslím, že k tomuto smerujeme.

Ten súčasný zákon je z roku 1987 a nie je dobrý, ale tie riešenia a neustále otvárania témy sa ho snažia ešte viac zhoršiť. Som veľmi vďačná všetkým aktivistkám a političkám, ktoré bránia aspoň tento zákon, ktorý máme.

Ak by sme s ním chceli niečo robiť, tak by to bolo zavedenie medikamentózneho ukončenia tehotenstva.

Má skrátenie doby nejaké zdravotné výhody?

12 týždňov je skôr nejaký konsenzus, ktorý platí v mnohých krajinách. Berie sa to ako prvý trimester. Rakúsko má 14 týždňov, Švédsko má 18 týždňov, teraz predĺžilo tú dobu aj Nórsko.

Je to tak, že do 18. týždňa je to na žiadosť ženy, a medzi 18. a 22. týždňom je to na posúdení komisie. Musí tam byť ale nejaký dôvod, buď zdravotný, alebo sa prihliada na to, že žena žije v násilnom vzťahu.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa myswedish_gynlife (@myswedish_gynlife)

Ľudia sa ale zvyknú pýtať, kde bola tá žena doteraz. Či nevedela, že je tehotná. Nemusí to vedieť, pretože keď menštruácia mešká týždeň, znamená to, že je žena v piatom týždni tehotenstva. V skutočnosti to teda nie je až tak veľa času. Určite by som tú lehotu neskracovala.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško nedávno uviedol, že zavedenie interrupčnej tabletky aktuálne nie je na stole. Pre ľudí môže takýto spôsob prerušenia tehotenstva predstavovať problém a vyvolávať v nich vášne. Môže spôsobiť zdravotné následky alebo komplikácie?

Každá jedna medicínska metóda môže mať následky alebo komplikácie. Už len keď si dáte obyčajný Paralen, môže vám z neho zlyhať pečeň. Alebo z Ibuprofenu obličky. Ale to neznamená, že tieto lieky obmedzíme a nebudete si ich môcť kúpiť v lekárni.

Táto medicínska metóda interrupcie má minimálne komplikácie a v porovnaní s chirurgickou interrupciou, ktorá patrí k jedným z najbezpečnejších zákrokov na svete, ich má ešte menej.

Vo Švédsku to dokonca ženy do 9. týždňa robia doma. Sestra zavolá tej žene, spýta sa na krvácanie a podobne. Alebo si žena vezme tie tabletky, o dva týždne si urobí tehotenský test a ak je negatívny, má to „za sebou“. Samozrejme, ak by nastalo nadmerné krvácanie, čo sa stáva veľmi ojedinele, príde do nemocnice.

Ako vnímate to, že by mal byť žene najskôr „pustený“ tlkot srdca plodu a až potom by sa mohla rozhodnúť?

Nemyslím si, že toto je niečo, čo by malo byť povinné. Keď ku mne žena príde do potratovej ambulancie, monitor, keď robím ultrazvuk, otáčam k sebe. Niektoré to chcú vidieť, vtedy monitor, samozrejme, otočím k nim.

Moja prvá otázka znie, či je jej rozhodnutie definitívne. Ak povie, že je definitívne, o ničom ďalšom sa nebavíme, vybavíme papiere a sprocesujeme prerušenie tehotenstva.

Ak povie, že sa prišla poradiť, že nie je rozhodnutá, je to o inom. Vtedy často chcú vidieť plod, dostanú toľko času, koľko potrebujú na rozmyslenie a dostanú aj ponuku na psychologickú pomoc.

Vždy je to na tej žene. Ja som tam na to, aby som jej poradila. A nemyslím si, že počutie ultrazvukového zvuku, ktorý predvádza to, ako bije srdce, by niečomu pomohlo. Navyše, z medicínskych dôvodov sa doppler v prvom trimestri nemá používať na plod.

Sú na Slovensku stále lekári, ktorí odmietajú poskytnúť tento druh lekárskej starostlivosti? Hovoria vám pacientky o takýchto zážitkoch? Ako reagujete?