Včerajší sviatočný deň, 8. máj, teda výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, si pripomínali mnohí obyčajní ľudia, ale aj politici. Medzi nimi bolo aj hnutie Republika, na čele s Milanom Uhríkom. Tí sa rozhodli, že v Nitre, pri hrobe obetí bombardovania, si uctia ľudí, ktorí ho neprežili a zároveň tak odsúdia fašizmus. To by nemusel byť problém, ak by Nitru bombardovali nacisti, avšak tento hrob predstavuje obete sovietskeho bombardovania Nitry.
Problém s históriou
Hnutie Republika je pritom spájané s radikálnymi postojmi. Jeden z členov, Milan Mazurek, bol právoplatne odsúdený za rasistické vyjadrenia, ďalší člen, hovorca Ondrej Ďurica bol v minulosti spevák neonacistickej skupiny Biely odpor a samotný predseda Milan Uhrík, ešte ako podpredseda Kotlebovej ĽSNS mal problém priamo odsúdiť holokaust, pričom argumentoval, že nie je historikom. To sa zjavne potvrdilo aj včera.
S odsudzovaním fašizmu už zjavne problém nemá. Práve to komunikoval včera pri hrobe obetiam bombardovania Nitry a zdôrazňoval, že jeho hnutie je jasne antifašistické. Aj keď na prvý pohľad môže dátum a hrob evokovať, že sa naozaj stojí pri hrobe obetí nacistického režimu, Nitru v tom čase bombardoval Sovietsky zväz. Hrob obetí, ktorých bolo podľa historika Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa až 345, tak pripomína obete sovietskeho letectva.
Sympatizanti Republiky podporujú Rusko
Milan Uhrík, ako aj strana Republika nesúhlasia s výraznou vojenskou pomocou Ukrajine a volajú po dohode s Ruskom. Mnohí sympatizanti hnutia Republiky sú dokonca priamo otvorení podporovatelia Ruska. Aj v kontexte tohto postoja a toho, že práve Rusko býva kvôli invázii na Ukrajinu označované ako fašistický štát, vyznieva tento „omyl“ hnutia Republiky ako gól do vlastnej brány, keďže mnohí spájajú odkaz Sovietskeho zväzu práve s Ruskom.
Nahlásiť chybu v článku