Globálne otepľovanie môže zapríčiniť toľko úmrtí, ako všetky infekčné ochorenia dokopy, ak ľudstvo neobmedzí emisie spôsobujúce ohrievanie planéty, tvrdí to nová rozsiahla štúdia.
Zvyšujúce sa teploty spôsobia škody v chudobnejších, teplejších častiach sveta, ktoré sa ťažšie prispôsobia neúnosným podmienkam, ktoré zabijú čoraz viac ľudí, dodáva štúdia. Ekonomické straty prameniace z klimatickej krízy, ako aj cenu za prispôsobenie sa podmienkam pocítia krajiny po celom svete, aj tie bohatšie.
Ľudia umierajú na nepriame účinky tepla
V scenári, v ktorom ľudia len málo obmedzia emisie, sa globálna úmrtnosť do konca storočia zvýši na 73 úmrtí na 100-tisíc ľudí. To je takmer rovnaký počet mŕtvych ako v súvislosti s infekčnými ochoreniami, medzi ktoré patria tuberkulóza, malária, horúčka dengue či HIV/AIDS.
Vo výskume použili obrovské množstvo dát o úmrtiach a teplotách, aby zistili, ako spolu súvisia. Zamerali sa nielen na priame príčiny, ako napríklad úpal, ale tiež menej obvyklé spojitosti, ako nárast infarktov počas obdobia vysokých teplôt.
Spoluautor štúdie Amir Jina z University of Chicago uviedol, že najmä „množstvo starších ľudí zomiera na nepriame účinky tepla“. „Je to podobné, ako pri COVID-19. Zraniteľnejší sú tí ľudia, ktorí už majú nejaké zdravotné problémy. Ak máte problémy so srdcom a niekoľko dní vás trápia horúčavy, smeruje to ku kolapsu,“ povedal.
Trpieť budú chudobné krajiny
Chudobnejšie krajiny, ktoré ležia v najteplejších oblastiach Zeme, budú trpieť najviac. Ak sa budú teploty počas storočia naďalej zvyšovať, krajiny ako Ghana, Bangladéš, Pakistan a Sudán budú čeliť ďalším minimálne 200 úmrtiam na 100-tisíc obyvateľov. Chladnejšie, bohatšie krajiny ako Nórsko a Kanada zas zaevidujú pokles v počte mŕtvych, keďže následkom extrémnej zimy zomiera čoraz menej ľudí.
Oblasti v bohatších krajinách, kde sa už nejaký čas prispôsobujú nárastom teplôt, budú mať adaptačný náskok nad tými regiónmi, ktoré začali bojovať s vysokými teplotami neskôr.
Ekonomická cena za úmrtia bude vysoká a v prípade, že ľudia ráznejšie nezakročia proti emisiám, do konca storočia bude predstavovať 3,2 % svetovej hospodárskej produkcie. Výskumníci vypočítali, že každá tona vyprodukovaného oxidu uhličitého bude predstavovať stratu 36,6 dolára (v prepočte približne 31 eur).
Ktorý scenár nás čaká?
Tento najhorší scenár počíta s tým, že emisie budú rásť bez obmedzení, čo zapríčiní globálne oteplenie o viac ako tri stupne Celzia do roku 2100. Vedci uviedli, že miernejší scenár, ktorý ráta s rýchlym znižovaním emisií, prinesie približne o tretinu menej úmrtí súvisiacich s teplom ako v tom predchádzajúcom prípade. Takisto aj ekonomické straty budú značne nižšie.
„Rovnako, ak by COVID-19 premohol zdravotný systém, je náročné povedať, čo by sa stalo, ak by klimatická zmena spôsobila tlak na systémy. Musíme spoznať riziko a investovať do jeho zmiernenia skôr, ako začneme vnímať dopad,“ vyjadril sa Amir Jina.
Nahlásiť chybu v článku