„Ak niekto veľa a rozumne premýšľa, rozumný výraz získa nielen jeho tvár, ale aj telo.“ Tento citát Friedricha Nietscheho bude náš začiatok. Aj vy sa môžete naučiť, ako na nás vplývajú naše myšlienky a reč tela, a ako ich môžete rozpoznať a rozlúštiť. Chcete si to vyskúšať? Predstavte si, že v ľavej ruke držíte citrón. Predstavte si ho úplne najpodrobnejšie – jeho sýtu žltú farbu a vôňu. A teraz doň zahryznite. Cítite, ako sa vám kyslá chuť dužiny rozplýva na jazyku? Chutí osviežujúco a kyslo, alebo nie? 

Všimli ste si, ako sa vám pri čítaní týchto riadkov do úst nahromadilo množstvo slín? Dokázali ste to samotnou predstavou na citrón. Ak nasmerujete svoje myšlienky jedným smerom, potom celé telo nasleduje túto predstavu. A to všetko sa deje s každým z nás, aj vy môžete zistiť, čo si ľudia okolo vás myslia.

Mnohé osobnosti sa touto témou zaoberali a chceli ju využiť. Jednou z nich bol aj J. Randall Brown. Už ako žiak zistil, že dokáže nájsť predmety, ktoré predtým ukryli jeho spolužiaci v triede. Žiak, ktoré predmet schoval, sa mu len musel dotýkať čela a intenzívne pri tom myslieť na skrýšu. Brown cítil vplyv jeho myšlienok na svoje telo.

Tajomstvo, ktoré bude čoskoro aj Vaše spočíva v tom, že budete vedieť vycítiť, ktorým smerom nejaká osoba myslí. Keď sa na niečo zameria pozornosť, nasleduje ju aj energia. Častým trénovaním, sebavedomím a intuíciou sa môžete naučiť vnímať túto silu, ktorá odborne znie ideomotorický pohyb, ktorý vzniká podvedome bez pričinenia vôle len pomocou predstavy. Vedie k nedobrovoľným a takmer nepozorovateľným reakciám.

Je jedno, čo robíme, vždy sa nejakým spôsobom správame a neustále vysielame signál do svojho okolia. Aj keď stojíte nehybne na autobusovej zastávke alebo pozeráte do zeme, vaše držanie tela niečo vyjadruje. Paul Walzlawick, známy psychoterapeut, povedal: „Nemôžeme nekomunikovať.“ Teraz je dôležité, aby ste sa naučili správne určiť všetky znaky svojich náprotivkov a uvedomovali si aj svoje vlastné. Komunikácia nie je to, čo poviem, ale to, čo sa k tomu druhému dostane a z toho vychádzajú aj všetky reakcie, ktoré potom nasledujú.

Pri každom rozhovore existuje viacero rovín, ktorými sú správy vysielané. Sú to obsahová rovina (čiže význam povedaných slov), hlasová rovina (či hovoríme nahlas alebo ticho, pomaly alebo rýchlo, roztraseným alebo pevným hlasom) a úroveň reči tela (to znamená mimika, gestikulácia a držanie tela). Na túto tému robil výskum profesor Albert Mehrabian a dosiahol veľmi zaujímavé výsledky. Chcel zistiť, ako veľmi pôsobí hlas a reč tela na to, čo sa dostane k nášmu náprotivku. Len 7% výpovede sa posudzuje podľa samotného obsahu. Zvyšok 93% je určených telom (55%) a hlasom (38%). Zjavne sa oplatí počúvať pozornejšie a pozorovať exaktnejšie.

Musíte si uvedomiť, že vždy, keď čo a ako nie sú v súlade, čiže obsah nesedí s rečou tela alebo s tónom reči, hovoríme o nezhode. Preto pri rozhovore dávajte pozor na reč tela a hlas, a dajte ich do súvislosti s obsahom. To vám v rozhovore umožní odhaliť eventuálne nezhody čiže nesúlad, a tak dostanete oveľa viac informácií, ako keby ste len dávali pozor na slová. Ale ako sa dá presnejšie pozorovať?

Prvým krokom bude povedať si, že budete pozornejšie pozerať. To však neznamená, že odteraz máte na svojho partnera uprene zízať. Stačí len, ak si vypestujete jemnejšie „anténky“. Obyčajným veciam, ktoré nás obklopujú, nevenujeme celú pozornosť. Chcete si to vyskúšať? Názor pre siete rýchleho občerstvenia sa píše McDonald’s alebo McDonalds? Akej farby je pohovka u Simpsonovcov? Koľko pilierov má most na päť eurovej bankovke a kde sa nachádza sériové číslo? V akých farbách je obvykle napísaný názov Google? 

Všimli ste si, ako nepresne pozorujeme aj napriek tomu, že máme tieto veci skoro denne na očiach a aj tak si na ne nespomenieme? Naše podvedomie pozná všetky tieto detaily, a napriek tomu nie sme schopní si na ne aktívne spomenúť.

Už Leonardo da Vinci sa sťažoval na ľudskú vlastnosť pozerať a nevidieť, počúvať a nepočuť, dotýkať sa a necítiť, jesť a nechutnať, hýbať sa a neuvedomovať si svaly, dýchať a nevoňať, rozprávať a nemyslieť. Začnite tým, že sa nebudete dopúšťať tejto chyby. Odteraz pozorujte svojo náprotivka veľmi dôsledne a venujte mu všetku pozornosť, keď s ním hovoríte. Uvidíte, že objavíte viac ako predtým, a ľudia sa k vám budú správať priateľskejšie.

Ale iba dôkladne pozorovať nestačí, musíte vedieť, načo si pri tom musíte dávať pozor. A tým budeme pokračovať v nasledujúcich článkoch.

interez.sk (Stella K.)