Druhá svetová vojna sa od iných konfliktov histórie odlišuje čímsi desivým. Jej súčasťou sa stalo hrozivé utrpenie nevinných, absolútna strata slobody a dôstojnosti vopred vybraných častí spoločnosti a ich masová likvidácia. Udalosti, ktoré sa odohrali v rokoch 1939 až 1945 ponechali v identite ľudstva hlbokú jazvu. Takú, ktorej symbolom sa stalo pred vojnou maličké mestečko s asi 14-tisíc obyvateľmi. Osvienčim sa ale táborom smrti nestal náhodou.
Je 1. september, slnko ešte ani nestihlo vyjsť nad horizont, no v Poľsku sa už objavujú prvé záblesky jasného svetla. Krátko po pol piatej nadránom sa dejiskom prvých bojov stáva mesto Mokra, ktoré je takmer úplne zbombardované nacistickou Luftwaffe a polostrov Westerplatte pri prístavnom meste Gdansk, kde je miestna poľská vojenská základňa ostreľovaná z hladiny Baltského mora. Takto sa začala druhá svetová vojna. 2194 dní a viac ako 70 miliónov mŕtvych.
Poľsko padlo definitívne 5. októbra. Proti nacistickej bleskovej vojne bolo takmer bezmocné, po útoku Sovietskeho zväzu ostali navyše jeho šance viac ako márne. Krajina bola rozdelená medzi dve mocnosti približne na polovicu. Nemcom tak do rúk padlo aj v tom čase neveľké mestečko Osvienčim v Malopoľskom vojvodstve. Malo vtedy asi 14-tisíc obyvateľov, pričom viac ako polovicu (približne 8-tisíc) tvorila židovská komunita.
Obyčajné mesto na neobyčajnom mieste
Na jeseň 1939, možno Hitler ani Himmler ešte ani netušili, akú významnú úlohu zohrá poľský Osvienčim v ich pláne známom ako konečné riešenie židovskej otázky. Nech by ale dumali akokoľvek dlho, lepšie miesto by zrejme nenašli a to hneď z niekoľkých dôvodov. Vzniku najznámejšieho a najhoršieho táboru smrti v Osvienčime „pomohla“ geografia, demografia aj história a hospodárstvo južného Poľska.
Začnime teda demografiou. Pred druhou svetovou vojnou nepredstavovali Židia v Európe ani 2% celkovej populácie (cca 9,5 milióna ľudí). Napriek tomu sa stali cieľom nenávistnej ideológie Adolfa Hitlera, ktorý si za jeden zo svojich hlavných cieľov okrem vytvorenia tisícročnej Tretej ríše zvolil aj genocídu židovského obyvateľstva. Ani jedno mu našťastie nevyšlo, no k tomu druhému sa priblížil tak, že o tom hovoríme aj po 80 rokoch.
Pred 1. septembrom 1939 žilo z európskych krajín najviac Židov práve v Poľsku a to niečo cez 3 milióny. Nasledoval Sovietsky zväz s asi 2,5 miliónmi, pričom väčšina z nich žila na území dnešnej Ukrajiny. Na treťom a štvrtom mieste boli Rumunsko a Maďarsko. Nemeckým pohlavárom teda už pred vojnou muselo byť jasné, že v Poľsku okrem bleskovej vojny pôjde aj o hon na židovské obyvateľstvo.
Minimálne prvotné náklady
Koncentračný tábor vznikol v poľskom Osvienčime 27. apríla 1940. Vodca Hitlerovej SS, Heinrich Himmler, si poľské mestečko nevybral náhodou. Tábor bol umiestnený do priestorov bývalých vojenských kasární a nacisti tak na jeho prvotné vybudovanie minuli len minimum zdrojov. V oblasti bola tiež už od 19. storočia vybudovaná bohatá sieť železníc, ktorá prvotne slúžila najmä banskému priemyslu. Mesto Osvienčim sa navyše nachádzalo priamo v ústí rieky Soła do Visly. Celá oblasť tábora Auschwitz, aj neskôr vybudovaného tábora Birkenau, tak leží na akomsi prirodzenom ostrove, ktorý zo severu, západu aj východu ohraničujú spomínané rieky.
Práve takto teda vznikol jeden z mnohých nacistických koncentračných táborov. Zďaleka nebol jediný, rozhodne však jeden z tých najhorších. Koncentračné tábory však neboli len o smrti. Dôležitou, ak nie hlavnou súčasťou, minimálne v prvých rokoch vojny bola ťažká práca v továrniach či baniach. Pevnosti zla, z ktorých sa podarilo uniknúť mnohým, málokomu sa však podarilo prežiť a len pár ich dokázalo svetu prezradiť pravdu o hrôzach, ktoré sa odohrávali v ich vnútri.
Vojny v takom rozsahu by nebolo, ak by druhá svetová vojna nebola vojnou totálnou. Deti, ženy, starci a samozrejme muži. Celá spoločnosť bola začlenená do vojnového kolotoča, ktorý spočíval v bojoch na frontoch a ťažkej práci ďaleko za tylom. O tom, ako fungovala ekonomika krajín počas najväčšieho vojenského konfliktu v histórii ľudstva, ako vznikali a ako to vyzeralo v obrovských továrniach produkujúcich zdroje pre armádu, sa môžete dozvedieť viac v zaujímavom dokumetnárnom cykle Vojnové továrne. Ten má na Viasat History premiéru už v pondelok 4. novembra o 21. hodine.
Nahlásiť chybu v článku