Počas dlhej histórie zažila naša planéta celkom päť masových vymieraní živočíšnych druhov. Správ o konci sveta sme taktiež v histórii počuli už dosť. Prežili sme rok 2012 a odvtedy už niekoľko ďalších koncov sveta, ktoré boli neraz založené len na výmysloch. Tentokrát však prichádza hrozivá predpoveď priamo z vedeckého inštitútu MIT. Máme posledných 82 rokov. Ako s nimi ideme naložiť?

V poradí šieste masové vyhynutie druhov, ktoré by pravdepodobne znamenalo aj začiatok konca ľudstva má započať v roku 2100. Nejde o žiadnu predpoveď šarlatánskych veštíc, ale seriózny matematický výpočet profesora geofyziky Daniela Rothmana z inštitútu MIT v jeho štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Science Advances. Vytvoril jednoduchý matematický vzorec, ktorý hovorí, že v roku 2100 bude naša planéta na pokraji globálnej katastrofy, ktorá vyústi v masové vyhynutie živočíšnych druhov. Svetový oceán totiž v tom čase bude zadržovať tak ohromné množstvo uhlíka, že planéta bude na pokraji zániku.

Z histórie masových vymieraní bolo najhoršie to pred 250 miliónmi rokov, ktoré poznáme ako Veľké Permské vymieranie. V tomto období z našej planéty zmizlo 96% morských živočíšnych druhov a 77% tých suchozemských. Daniel Rothman vidí s touto udalosťou aj v súčasnosti istú paralelu. Jednou z príčin v poradí šiesteho masového vymierania má byť podľa neho i globálne otepľovanie.

Rotham vytvoril jednoduchý matematický vzorec založený na základných fyzikálnych princípoch, ktorý spája kritickú mieru a veľkosť zmeny v uhlíkovom cykle spolu s časovým rozvrhom rozlišujúcim medzi rýchlou a pomalou zmenou stavu. Tento vzorec má podľa neho predpovedať možný výskyt masového vyhynutia či inej globálnej katastrofy, ktorá by mohla znamenať koniec ľudí na Zemi.

V Rothmanových výpočtoch sa ukázalo, že spodná kritická hranica množstva uhlíka zadržiavaného svetovým oceánom je 310 gigaton. Toto číslo je súčasne i spodnou hranicou a najlepšou možnosťou, ktorú pre budúcnosť planéty vidí Medzinárodný panel pre zmenu klímy (IPCC). Rothman však varuje, že toto číslo už predznamenáva, že svet sa ocitne na pokraji globálnej katastrofy, ktorá by mala započať začiatkom 22. storočia. Najhorší scenár IPCC počíta s 500 gitatonami uhlíka vo svetovom oceáne. Toto číslo je ďaleko za kritickou hranicou, ku ktorej sa výpočtami dostal geofyzik z MIT.

Rotham však dodáva, že globálna katastrofa nepríde z dňa na deň a koniec ľudstva teda v roku 2100 nenastane. Kým nadíde ku apokalypse v podobe masového vymierania môže to trvať aj 10-tisíc rokov. Prelom storočí však bude kľúčový práve v tom, že v tomto období sa má svet ocitnúť na hranici, cez ktorú sa už späť vrátiť nedá a ľudstvo sa tak vydá do akéhosi „neznámeho územia“. Svetu ako ho poznáme teda podľa výpočtov ostáva 82 rokov a ak sa nič nezmení, je veľmi pravdepodobné, že Zem s nami už v budúcnosti počítať nebude. Či sa v politike ochrany životného prostredia niečo zmení ukážu najbližšie desaťročia. Zatiaľ to však nevyzerá, že by sa ľudstvo v najbližšom čase chcelo celkom zbaviť svojej závislosti na uhlíku.

Pozri aj: Zabudnite na globálne otepľovanie. Nový nález z Arktídy ukázal, že naša planéta má oveľa väčší ekologický problém

news.mit.edu, news.com.au