Nemecký národ v minulosti pravdepodobne trpel širokou škálou národných komplexov. Inak sa asi nedá vysvetliť ich (ne)pochopiteľná záľuba vo vyvražďovaní slabších či inakších skupín a národov. Pestrosť a tolerancia im nič nehovorila. Hoci máme Nemecko zafixované s holokaustom, ktorý sa udial počas druhej svetovej vojny, tento národ má na svedomí aj inú tragédiu. Pošliapanie a vyvraždenie kmeňa Hererov, ktorých nazývali paviánmi. 

Niektorí ľudia na posilnenie svojho postavenia používajú svoju charizmu. A tí, ktorí ju nemajú, používajú silu. Neraz sa skrýva pod pojmom kolonizácia. A čo to vlastne znamená? Nie, neprídu do cudzieho kraja s dobrými úmyslami. Ich cieľ je jediný. Zničiť, pošliapať a vyvraždiť pôvodné obyvateľstvo. Na začiatku 20. storočia došlo k historicky prvej genocíde, no máloktorá krajina by chcela držať toto smutné prvenstvo. Nemci si však za cieľ svojej nezvyčajnej politiky vybrali kmeň Hererov a Námov, v africkej Namíbii.

V Afrike to nikdy nebolo jednoduché

Najmä po objavení Ameriky, ktorá mala pre afrických obyvateľov ničivé dôsledky. V rámci „biznisu“ dovážali otrokov z Afriky do „krajiny lepšieho zajtrajška,“ čo malo za následok nespočetné obete na životoch. No ani neskôr to pôvodní obyvatelia nemali jednoduché. V rokoch 1884-1885 Nemci vystrčili rožky, kedy začali kolonizovať Namíbiu. A to, čo sa stalo, bolo fakt desivé. Mužov nemali problém dobiť na smrť, zo žien si urobili sexuálne otrokyne. A deti? Tie tiež pre nich nemali nejakú hodnotu. Vydrancovali všetko, čo sa dalo. A to len preto, aby dokázali svoju silu. Možno pre niektorých bude prekvapivý fakt, že Hereri, ktorých v čase invázie Nemecka bolo viac ako 200-tisíc a ktorí sa živili predovšetkým lovom a poľnohospodárstvom, mali celkom dobrý prehľad o okolitom svete. Slobodne obchodovali s niektorými európskymi podnikateľmi, teda až do chvíle, kým ich nezačal masovo ničiť „pôdychtivý“ štát.

Aký otec, taký syn

PD-US, Link

Celú nezmyselnú akciu mal pod palcom Ernst Göring, otec známeho Hitlerovho pomocníka Hermanna Göringa. Kmeň Hererov sa však nezľakol. So zbraňami, ktoré získali obchodnou cestou, sa postavili na odpor. Chceli Nemcom ukázať, že sa neboja, a tak dosiahnuť aspoň aký-taký mier. Mier síce trval nejaký ten čas, no pre obyvateľov kmeňa Hererov to nebola až taká výhra. Len tak pre porovnanie. Sedem hlasov Hererov sa na súde rovnalo jednému nemeckému hlasu.  Tak o akej spravodlivosti tu hovoríme, však?

Krajina, kde prakticky nie je čo ukradnúť

Ale zlodej si vždy nájde cestičku. V krajine nájdeme len málo úrodných oblastí. Namíbia je známa púšťou, skalami a pôdou, ktorá nie je až taká úrodná. To vás však určite nezabrzdí v túžbe kolonizovať. Nemci si dobrovoľne-nasilu urobili na území domorodých kmeňov ranč. Na to, aby začali strieľať po obyvateľstve, im stačila malá zámienka. Ak ich krava prešla skrz imaginárne hranice, okamžite po nej strieľali. Teda presnejšie po jej majiteľovi. A to všetko bol len začiatok.

Ide do tuhého

Asi za zlomový okamih môžeme považovať rok 1904. Kvôli neznesiteľným podmienkam a čoraz väčšiemu výskytu „náhodných“ vrážd pôvodného obyvateľstva, vodca kmeňa Samuel Maherero postavil armádu, ktorú tvorilo približne 5-tisíc mužov. Tento nezvyčajný sprievod ozborojený nielen tým, čo dom dal, ale aj puškami a inými zbraňami, mienil brániť svoju vlasť. To však naštvalo Nemcov, ktorí dali generálovi Lotharovi von Trothovi plnú moc. Ten domorodcov vnímal len ako prekážku na ceste k pokroku, ktorú je nutné za každú cenu odstrániť. A myslel to naozaj vážne. Bez milosti vyvraždil tisícky rebelantov. Vrcholom krutosti bolo, keď pomocou reťaze, ktorú tvorilo 150 vojakov, zablokoval prístup k jedinej pitnej vode. Každého smädného obyvateľa kmeňa, ktorý sa k nej pokúsil priplaziť, bez milosti zastrelili.

Absurdná „visiaca párty“

Čo by ste si predstavili pod týmto pojmom? Určite nie hromadnú popravu 312 Hererov, z ktorej si Nemci spravili spoločenskú udalosť. No bohužiaľ, naozaj to bolo tak. A trpeli naozaj všetci. Vyhladovaných a zúbožených Hererov vyhnali do nehostinnej krajiny, kde ich systematicky znevažovali, zabíjali a nechali vyhladovať. Znásilňovanie síce bolo zakázané, no v tábore sa rodili deti, ktoré vznikli práve z tohto násilného spojenia. Samozrejmosťou boli aj desivé lekárske experimenty, ktorých cieľom bolo dokázať podradené postavenie čiernej rasy. V krátkom čase sa Nemcom „podarilo“ zavraždiť viac ako 50-tisíc ľudí, no celkovo si genocída vyžiadala viac ako 100-tisíc životov. Asi to bola pre nich len príprava na to, čo sa uskutočnilo o pár desaťročí neskôr. Možno si históriu treba pripomínať, aby sa viac nezopakovalo. Pretože niektoré národy či ich vodcovia, majú veľmi krátku pamäť.

Pozri aj: Na svedomí má viac ako 10 miliónov ľudských životov, no na dejepise sa o ňom neučí. Samozvaný kráľ Konga Leopold II. vytvoril peklo v strednej Afrike, ktoré trvá dodnes

all-that-is-interesting.com