Generál Macko: Do piatich rokov hrozí konflikt medzi NATO a Ruskom, Slovensko by nebolo schopné brániť sa

„Nikdy sme neboli bližšie k mieru,“ vyhlásil Biely dom pred utorňajším telefonátom Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaní v Saudskej Arábii súhlasil s 30-dňovým prímerím, loptička bola na strane Kremľa. Lídri USA a Ruska spolu hovorili viac ako hodinu a pol.

Mali sa dohodnúť na zastavení útokov v oblasti energetiky a infraštruktúry. Krátko nato sa Ukrajinou rozozvučali sirény a ozvali sa výbuchy. Ruské sily podľa The Guardian zbombardovali nemocnicu v Sumy a poškodili energetickú infraštruktúru v meste Slovjansk.

„Putin dnes fakticky odmietol návrh na úplné prímerie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. „Práve takéto nočné útoky Ruska ničia naše energetické systémy, našu infraštruktúru, normálny život Ukrajincov,“ dodal.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Володимир Зеленський (@zelenskyy_official)

Ukrajinou to však nekončí. Už dnes zaznievajú varovania upozorňujúce na ďalší konflikt. Putin nielenže využíva všetok arzenál, ktorý odkladal na veľkú svetovú vojnu, ale útočí aj na Západ a vedie proti nemu hybridnú vojnu. „Vo verejných vystúpeniach dáva najavo (Putin, pozn. red.), že chce zmeniť svetový poriadok,“ upozornil generálporučík Pavel Macko.

V rozhovore pre interez hovorí o hrozbách, ktoré Rusko predstavuje pre bezpečnosť v Európe, o tom, ako je Slovensko pripravené na prípadný konflikt, popisuje tri možné scenáre vývoja konfliktu a ďalšej budúcnosti a radí, čo robiť v prípade, že by sa vojna stala reálnou hrozbou aj pre nás.

„Mali by sme sa ale pripraviť na to, aby sme ako krajina aj spoločenstvo uveriteľne vyzerali, že sme dostatočne odhodlaní, a brániť sa. Akýkoľvek iný postup by znamenal katastrofu a koniec západoeurópskej civilizácie, ktorej sme súčasťou,“ odkazuje.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ukraine NOW (@ukrainenow_official)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na nedávnom stretnutí v Londýne uviedla, že je nutné pripraviť sa na najhoršie. Čo to znamená?

Medzinárodné bezpečnostné prostredie sa dramaticky zhoršuje. Už viac ako tri roky prebieha vojna na území Európy, bezprostredne v našom susedstve. Je to neporovnateľné s konfliktom na Balkáne, pretože veľký štát, jadrová veľmoc, používa voči susednej krajine všetok arzenál s výnimkou jadrových zbraní. Rusko na Ukrajine využíva všetko, čo si odkladalo na veľkú svetovú vojnu, rovnako ako aj ekonomické a diplomatické nástroje či psychologický a informačný tlak.

Zároveň túto agresivitu Putin stupňuje a dlhodobo vedie voči nám hybridnú vojnu. Vo verejných vystúpeniach dáva najavo, že chce zmeniť svetový poriadok. Hovorí, že usporiadanie sveta je zlé, že Západ je príliš silný a chce to zmeniť. A to znamená to najhoršie. Čelíme situácii, kedy máme vo svojom susedstve niekoho, kto predstavuje reálnu hrozbu.

Putin už predtým viedol nenávistnú a nepriateľskú rétoriku. Tú zhmotnil v ozbrojenej masívnej akcii a teraz sa vyhráža nám, a to nielen prostredníctvom rôznych propagandistov vo svojej televízii, ale aj prostredníctvom politikov. Takéto vyjadrenia nemôžeme zľahčovať. Oni hovoria, že udrú aj na Západ, pokiaľ budeme podporovať Ukrajinu alebo ak nebudeme vnímať, že Rusko má nejaké potreby a chce väčší priestor pre seba, než aký má teraz.

Aké hrozby z týchto ich slov vyplývajú?

Sú dve. Tá prvá je, že Rusko vojensky síce nedokázalo ešte poraziť Ukrajinu, ale pokračuje. Ukrajina bude mať teraz bez našej podpory problém udržať sa. Kremeľ je vo vojnovom režime, ekonomika je nastavená na vojenskú výrobu. 40 % verejných výdavkov ide do zbrojenia. Ak by tento trend vydržal a medzitým by sa zastavila vojna na Ukrajine, znamenalo by to, že Rusko bude rozbehnuté vo vojenskej mašinérii a bude rýchlejšie obnovovať svoj vojenský potenciál. Nedá sa vylúčiť, že si trúfne vyskúšať súdržnosť Aliancie a zaútočí napríklad na Pobaltie alebo Fínsko.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ukraine NOW (@ukrainenow_official)

Druhé riziko spočíva v tom, že sa v rovnakom čase objavujú trhliny v našom transatlantickom spojenectve, ktoré funguje už 76 rokov. To bolo postavené nielen na spoločnom odpore voči rozpínajúcemu sa Sovietskemu zväzu a ideologickému zvratu, ktorý šíril naprieč celou Európou. Bolo postavené na hodnotách, ktoré sa teraz trhajú. Spojené štáty ukazujú, že nemusia byť bezhranične oddané tejto spolupráci a že nie sú ochotné starať sa o Európu. Zatiaľ síce zostávajú spojencami, no hovoria, že ich priorita je v inom priestore.

Aktuálne sme neschopní rozbehnúť vojnovú výrobu a pripraviť si materiálne podmienky na obranu a zároveň nevieme čeliť ruským hybridným hrozbám. Ak proti tomu niečo neurobíme, v priebehu niekoľkých rokov môžeme čeliť priamej vojenskej hrozbe zo strany Ruska.

Spomenuli ste nový svetový poriadok, ktorý si Putin želá. Ako by to mohlo vyzerať?

Putin tvrdí, že má právo zaútočiť na svojho suseda a prostredníctvom sily presadiť svoje záujmy. Ten vývoj síce ukazuje, že je tu, minimálne vo verbálnej rovine, snaha ukončiť vojnu, ale nie v takom zmysle, ako predpokladala Charta OSN. Tá hovorí, že násilná zmena hraníc je nelegitímna, rovnako ako násilné odobratie územia, a spoločenstvo by to nikdy nemalo akceptovať.

My chceme obetovať obeť a hovoríme, že sa má zmieriť s tým, že si ubránila aspoň časť územia. S tým má byť Ukrajina spokojná. USA teraz spomínajú, že súčasťou upokojenia situácie by mohlo byť aj uznanie anexie Krymu, pretože oni sami chcú anektovať Grónsko.

Je to, akoby sme nechceli, aby sa strieľalo v uliciach, a preto by sme nechali každého, kto si stihol nakradnúť, prípadne niekoho prepadnúť, aby si to nechal a len nám sľúbil, že už to viac nebude robiť.

Vidieť nielen odklon od nášho vnútorného spojenectva, ale aj od medzinárodného poriadku a od kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť vo svete. Hrozí nám priama konfrontácia týchto mocností, pretože si chcú rozdeľovať svet. V momente, keď sa nedohodnú, sme všetci vystavení riziku. Budeme buď medzi nimi, alebo budeme zatiahnutí do konfliktu.

Čo by zmena poriadku znamenala priamo pre nás?

Pre Slovensko je životne dôležité, či sa ten poriadok udrží a či sa bude trvať na pravidlách, ktoré sú vynucovateľné. Ak by došlo k narušeniu transatlantickej väzby, alebo k jej oslabeniu, a krajiny ako Slovensko alebo Maďarsko sa nezúčastnia posilňovania európskeho piliera v rámci NATO, môžeme zostať v bezpečnostnom vákuu a budeme odkázaní na výsledok konania niekoho iného. Bude sa rozhodovať o nás bez nás.

My sa sami vyčleňujeme z hľadania riešení s partnermi, ale nemáme alternatívu. Na východ od nás nie je nič stabilné ani nič prosperujúcejšie či bezpečnejšie. Zdá sa, že sme stratili lojalitu k nášmu vlastnému zoskupeniu a integračnému priestoru.

Poľsko už podniklo kroky, aby sa v prípade, že dôjde k väčšiemu alebo ďalšiemu konfliktu, vedelo brániť. Je posilňovanie obranyschopnosti krajín aktuálne dôležité?

Jedno úslovie hovorí: “Keď chceš mier, priprav sa na vojnu.” To znamená, že konflikty vznikajú spravidla vtedy, keď si agresor myslí, že by mohol uspieť, že je obeť slabá a že ak bude konať rýchlo a prekvapí ju, má šancu na úspech. Pretože nie je taký zúfalý, aby sa do niečoho púšťal proti krajine, voči ktorej nemá šancu.

Konfliktu sa dá zabrániť tým, že sa pokúsite agresora odradiť, a to vyvolaním pocitu, že nemôže vyhrať, pretože sa budete brániť. A aj keby vyhral, cena bude príliš vysoká. Musí vidieť odhodlanie, politickú a občiansku rozhodnosť. To bolo to, čo zlomilo ruskej bleskovej vojne väz – že sa Ukrajinci začali brániť ako občania.

To čo robí Poľsko, je úplne prirodzené. Ježko má ostne preto, aby sa dokázal brániť pred predátormi, ktorí sú podstatne väčší a silnejší. Náš sused buduje ozbrojené sily a schopnosť prežiť, aby nedal šancu niekomu uvažovať o tom, že by naňho zaútočil. A v prípade, že by sa niečo také predsa len stalo, Poľsko sa chce brániť. Vie, že príprava na vojnu trvá dlho, celé roky.

Poliaci v momente, keď vypukla invázia Rusov na Ukrajinu, začali dramaticky zvyšovať výdavky na obranu. Aj predtým boli zodpovední, no svoju činnosť v tejto oblasti ešte viac posilnili. Vytvorili plán ako si “nalepiť” pichliače, ktoré majú agresora odradiť. A ak to nevyjde, budú sa vedieť brániť do momentu, kým prídu spojenci.

Ako je na prípadné ohrozenie bezpečnosti pripravené Slovensko?

Slovensko nie je pripravené vnútorne čeliť ani voči rozkladným a sabotážnym snahám, respektíve hybridným aktivitám nielen zo strany Ruska, ale aj iných aktérov, alebo terorizmu. Máme slabé bezpečnostné spravodajské zložky. Tie nemajú dôveru, a to znamená, že máme ešte menej informácií, lebo veľkú časť z nich dostávame od spojencov. Sú politizované, zneužívané na vnútorný politický boj miesto toho, aby boli využívané na budovanie odolnosti.

Nemáme dostatočné kapacity ozbrojených síl, máme veľmi slabú protivzdušnú obranu, nemáme adekvátne pozemné sily. Ostatné bezpečnostné zložky sú finančne aj personálne poddimenzované. Pre vonkajšiu obranu nemáme vyzbrojenú a vycvičenú mechanizovanú brigádu.

Sme odkázaní na pomoc spojencov. Svojou rétorikou a praktickými krokmi ale podkopávame tieto vzťahy. Slovensko sa začína javiť ako nespoľahlivé, a samo sa vyjadruje, že sa nechce brániť, preto aj ostatní si musia položiť otázku, či chcú nasadiť svojich ľudí na našu ochranu. Navyše jasne dávame najavo, že sme na strane agresora. Sme jeden z tých slabších, ak nie najslabších článkov v Aliancii a v podstate si ten zásah agresora privolávame.

Poľská vláda pripravuje napríklad rozsiahle vojenské cvičenie, do ktorého budú zapojení všetci dospelí muži. V prípade konfliktu by sa každý z nich mohol okamžite zaradiť do ozbrojených síl. Čo robíme my?

Predchádzajúca vláda schválila bezpečnostnú stratégiu, prijala niekoľko dokumentov, no situácia sa medzičasom dramaticky zmenila. Zmenila sa aj vláda, a tá nedodržiava svoju vlastnú bezpečnostnú stratégiu, nedodržiava zásadu jednoty so spojencami, nekoordinuje s nimi svoj postup, ale, naopak, stáva sa narušiteľom tohto spojenectva.

Zároveň začína investovať množstvo financií do obrany, no netransparentným spôsobom. Ani odborníci v tomto prípade nemajú istotu a majú pochybnosti, či to je premyslené budovanie odolnosti krajiny vrátane schopnosti sa vojensky brániť, alebo je to len rýchle nakupovanie niektorých vybraných položiek, pričom tie ďalšie opatrenia, ktoré potrebujeme na obranu, nie sú realizované.

Investujeme množstvo peňazí, no naša schopnosť brániť sa, sa nezvyšuje a v najbližších rokoch sa ani nezvýši.

Dokázali by sme sa v prípade konfliktu brániť počas prvých dní, kým by NATO rozhodlo o svojom zapojení?