Gabika a Stano sú dôkazom, že ak po niečom túžite, môžete to vlastným úsilím dokázať. Zaobstarali si starú dodávku a rozhodli sa ju vlastnoručne prerobiť. Všetko potrebné sa učili za chodu, až sa im napokon podarilo vytvoriť plnohodnotný obytný van podľa svojich predstáv. Dnes aj na svojom YouTube kanáli ukazujú, že keď sa chce, dajú sa nájsť riešenia a ani financie nemusia byť problém. 

Napriek tomu, že s podobnou prerábkou nemali predtým žiadne skúsenosti, podarilo sa im prestavať dodávku na obytnú od základov. Ako spomína Gabika v rozhovore, pomohli im síce návody z internetu, v mnohých veciach ale boli kreatívni a postupovali podľa vlastných možností a požiadaviek.

Ako vznikol váš nápad s kúpou dodávky a jej vlastnoručnou prerábkou? Čo vás na tom celom najviac lákalo?

Často sme chodievali na výlety len s naším kombíkom, prespávali sme v kufri alebo na sklopených sedačkách. No stále to bolo len o prehadzovaní vecí hore a dole a auto bolo vždy plné neporiadku. Potom sme chceli so sebou brávať aj bicykle alebo rybárske veci a to už bol problém – nebol na to dostatok miesta, a tak sme sa začali obzerať po niečom väčšom na cestovanie.

Mali sme však obmedzené finančné možnosti. To nás nútilo hľadať dodávku, ktorá je stará takmer ako my sami aj s rizikom, že staré auto môže veštiť veľa problémov. Našťastie ale dodávka šliape ako hodinky aj s takmer pol miliónom kilometrov.

Čo nás na tom najviac lákalo? Jednoznačne tá sloboda, ktorú to prináša. Nemusieť riešiť, kde prespíme alebo kam sa vyberieme. Málokedy cestujeme s nejakým pevným plánom, a tak neraz musíme prespať len niekde na benzínke alebo odpočívadle.

Prečo ste uprednostnili tento spôsob vlastnoručnej prerábky, napríklad pred kúpou už hotového vanu?

Bolo to najmä kvôli financiám. Originál vany na cestovanie neboli v našich možnostiach. Kúpili sme starú, trocha smradľavú dodávku po stavbároch a pustili sme sa do jej rekonštrukcie. A taktiež, mali sme chuť sa realizovať a dať starej dodávke ešte pár rokov života navyše.

Samozrejme, rolu zohralo aj to, že sme si chceli vnútro zariadiť podľa seba a svojich potrieb.

Aké boli začiatky s prestavbou? Podľa čoho ste postupovali pri prerábke interiéru?

Začali sme hlavne čistením a rozoberaním. Po celom dni demontáže a čistenia vyzeralo auto ešte horšie ako predtým. Vtedy prišla prvá kríza a pochybnosti, či to ešte dokážeme vrátiť do nejakej prijateľnej podoby. Ostali nám holé plechy a hrdza.

Pravdou je, že sme nemali žiadny plán alebo víziu ako bude auto finálne vyzerať. Proste sme šli krok za krokom a robili sme to najmä podľa videonávodov iných ľudí. To, čo sa nám páčilo, sme sa snažili napodobniť. Viac-menej to celé bola taká improvizácia, aby sme to dokázali spraviť čo najlacnejšie, ale efektne.

Čo bolo pre vás dôležité, aby sa v interiéri dodávky nachádzalo?

Jednoznačne najdôležitejšia bola rozťahovacia posteľ a dostatok energie na nabíjanie notebookov a elektroniky. S tým súviselo vymyslieť ako mať dostatok elektriny v zásobe.

Elektrina bola pre nás veľkou výzvou. Najprv sme to chceli dať spraviť niekomu skúsenému, ale nikto nemal čas. Nakoniec sa Stano rozhodol, že to vyskúša poskladať sám. Stálo to síce niekoľko vypálených poistiek a kopec nepodarených pokusov, ale základ je, že sme nevyhoreli a všetko funguje doteraz.

Opäť nám pomohli mnohé návody na YouTube a sami sme jeden natočili, ktorý je vysvetlený veľmi „polopate“ pre podobných laikov ako sme my.

Ako teda vyzerala samotná prerábka?

Skoro každý bod rekonštrukcie sprevádzali pochybnosti a omyly. Proste sme si našli nejaký návod, skúsili sme podľa neho postupovať a vždy sme to nakoniec pozmenili podľa našich potrieb. Napríklad pri izolovaní – väčšina návodov je o použití izolačnej bublinkovej fólie, ktorá sa lepí chemoprénom priamo na karosériu. My sme však za chodu začali používať lepidlo v spreji, ktoré je síce drahšie, ale práca s ním bola oveľa rýchlejšia a čistejšia.

A taktiež sme investovali do samolepiacej kaučukovej izolácie, ktorá auto nielen zateplila, ale aj dobre odhlučnila a tiež sme sa snažili všetky spoje kvalitne prelepiť hliníkovou páskou, aby aspoň čiastočne plnila aj funkciu parozábrany.

To boli také naše „zlepšováky“. A podobne to tak bolo so všetkým – vždy sme začali podľa návodu a nakoniec sme to aj tak robili po svojom.

Čo bolo na celej prestavbe najnáročnejšie?

Jednoznačne tá elektrina. To bola veľká výzva. Pre ľudí, ktorí sa do elektroinštalácie vyznajú, to je možno smiešna úloha, ale pre nás, ktorí sme sotva pamätali zo školy, aký je rozdiel medzi prúdom a napätím, to bola naozaj výzva.

Bojovali sme najprv s tým, ako riešiť dostatok elektriny na cestách. Vedeli sme, že naše energetické nároky sú naozaj minimálne. Nepoužívame ani chladničku, ani žiadne náročné spotrebiče. Takže sme sa rozhodli, že budeme používať systém dvoch akumulátorov prepojených inteligentným relé, ktoré dokáže za jazdy dobíjať záložnú aj motorovú batériu súčasne a naopak, pri stojacom motore odoberať elektrinu len zo záložnej batérie, tak aby sa neznížila kapacita motorovej.

Zároveň so sebou vždy nosíme aj nabíjačku na 230V, vždy pred cestou si batériu poriadne dobijeme a ak sa ocitneme v nejakom kempe s pripojením na 230V, tak si ju dobijeme nech zbytočne nezaťažujeme alternátor. Zatiaľ nám takéto riešenie vždy postačovalo, a to aj pri niekoľkodňových cestách s použitím naftového kúrenia v noci.

Koľko vám časovo celá prerábka trvala?

Auto sme kúpili v auguste a kompletne sme ho mali dokončené a pripravené na cesty asi v apríli. No keďže nemáme garáž, celú zimu sme v podstate na aute nerobili. Ak by sme mali garáž a robili by sme to znova, dokázali by sme to stihnúť aj za dva týždne.

Bola prerábka finančne nákladná? Koľko peňazí potrebuje človek na to, aby si splnil takýto sen?

To je asi najčastejšia otázka, s ktorou sa človek stretáva. My sme nemali veľa peňazí nazvyš. Avšak, bol to náš sen a chceli sme si ho splniť. Niečo sme doložili zo svojich, niečo sme požičiavali z banky a mesačne za túto našu zábavku platíme sumu, ktorá nás nezruinuje. Niekto je ochotný minúť aj stovky eur mesačne na alkohol a cigarety, my to vrážame do dodávky.

Samozrejme, to záleží od nárokov každého človeka, niekto by si do dodávky starej skoro 25 rokov ani nesadol, lebo by mu to prišlo pod jeho úroveň. Nám sa však staré autá páčia a je to s nimi aj o to krajší zážitok ako s nejakým korábom v cene jednoizbového bytu.

Myslím, že obstarať si dodávku a prerobiť ju nie je až tak nereálne pre bežne zarábajúceho človeka, my sme sa zmestili s kúpou aj prerábkou do cca 5-tisíc eur. Treba však myslieť na to, že auto treba servisovať, platiť poistku, dopĺňať naftu, a tak ďalej. Treba si to proste predom nejako skalkulovať a až potom sa do toho pustiť.

Aký je to pocit chodiť na výlety v dodávke, ktorú ste si vlastnoručne prestavali a je teda vaším dielom?

Určite to má oveľa väčšiu pridanú hodnotu ako cestovanie v plne vybavenom karavane, kde je všetko spravené tak, ako to vyšlo z výrobnej linky. Dodávku po všetkých tých peripetiách, čo sme s ňou zažili a koľko času sme do nej investovali, už vnímame ako člena rodiny, už to nie je len auto alebo nejaký stroj.

Dali sme mu aj meno Ferdo a občas sa mu za jazdy aj prihovoríme – napríklad keď sme ho ťahali po strmých, úzkych slovinských cestách a cítili sme, že sa poriadne trápi, obaja sme ho povzbudzovali, akoby mu to malo pomôcť.

Čo vás na cestovaní dodávkou najviac baví?

Jednoznačne tá sloboda. Dodávka, hlavne takého typu, ako máme, je nenápadná a zapadne aj do mesta. Nevzťahujú sa na ňu zákazy týkajúce sa karavanov alebo nákladných áut. A potom to je jednoznačne možnosť so sebou ťahať aj kopec vecí, ktoré by sme inak nechali doma – kempingové stoličky, stolík, varič, bicykle, rybársku výbavu, a tak ďalej.

Aké máte cestovateľské plány, ktoré by ste s vašou dodávkou chceli uskutočniť?

Úprimne, my nie sme cestovatelia typu, že dáme výpoveď v práci a vyberieme sa na rok na cesty. Jednak nám to nedovoľuje práca a jednak my sme skôr takí vychutnávači, že sa nenaháňame za prejdenými kilometrami. Občas sa túlame len po našom okolí, zaparkujeme niekde pri rybníku, vytiahneme gril, zahodíme udice a dva-tri dni sa nepohneme ani z miesta. Vychutnávame západy slnka, hviezdnaté noci, dobré vínko…

A potom prídu dni, keď ráno vstaneme a zrazu máme chuť niekam ísť a večer sme už v inom štáte a ideme na pár dní pozrieť cudzie hory, alebo zabehneme k moru. No najviac využívame dodávku na Slovensku. Naším snom je precestovať škandinávske krajiny.

Otvoriť galériu (11)

Pozri aj:

Nemusíte cestovať hodiny k moru, stačí zájsť k našim susedom: 10 jazier s tyrkysovou vodou…