Veda sa ženie vpred míľovými krokmi a je taká pokročilá, že laik jej porozumie len ťažko. Čo však tie jednoduché otázky? Na tie už akosi neostal priestor. Viete napríklad, ako mačka pradie? Prečo má anestézia na človeka taký účinok, aký má? Je až prekvapivé, na aké otázky stále nemáme odpovede.
Prečo po aplikácii anestézie nevnímame svet?
Aj keď sa neraz lekárom vyhýbame, ako sa dá, nejakú formu anestézie ste už zrejme zažili aj vy. Či už lokálnu u zubára, či pri iných menších zákrokoch, alebo tú pri operácii, ktorá vyradí človeka z bežného života aj na niekoľko hodín. Zaujímavé je, že aj keď sa anestetiká využívajú vo veľkom, ani vedci z oblasti medicíny nedokážu presne a zrozumiteľne objasniť, prečo na človeka vôbec účinkujú. Prečo otupia časť tela, alebo po ich aplikácii upadneme do bezvedomia? Vieme, že vďaka nim mozog neprijíma signály z nervových zakončení. Vieme dokonca aj to, že anestetiká pôsobia aj na rastliny. Ale jednoducho nedokážeme s určitosťou vysvetliť ako a prečo. Aj keď každým dňom sme k vysvetleniu o malý krôčik bližšie.
Ako mačky pradú?
Mačky sú nevyspytateľné stvorenia a chytá sa z nich za hlavu aj veda. Napríklad také pradenie. Predpokladáme, že ak mačka pradie, je spokojná. Priasť však môže aj v prípade, ak sa cíti byť pod tlakom. Okrem otázky prečo mačky pradú je záhadou to, čím vlastne. Nemajú totiž orgán na pradenie ani nijak uspôsobenú časť tela na to, aby taký zvuk vydávali. Predpokladá sa, že akýmsi spôsobom na to využívajú hrtan. Dokonca existuje aj domnienka, že pradenie má isté liečivé účinky na človeka, ako však mačky pradú, to doteraz nie je jasné.
Čo spôsobuje nepríjemnú „opicu“ po bujarom večierku?
Jedna vec je zabávať sa večer s priateľmi, ďalšia je však ráno po tom, keď sa zobudíte s treštiacou hlavou, suchom v ústach, nevoľnosťou a vravíte si, že už nikdy viac. Niekoľko štúdií naznačuje, že „opica“ je spôsobená dehydratáciou, nejde však o vedecky overenú informáciu. Ďalšia teória tvrdí, že vedľajším produktom konzumácie alkoholu je tzv. acetyldehyd, ktorý nepríjemné príznaky spôsobuje. Ešte smutnejšie než to je, že vedci doteraz neprišli na to, prečo je ráno po večierku také zlé. Ešte horším je ale fakt, že neprišli ani na to, ako sa z „opice“ zaručene a okamžite vyliečiť.
Prečo je ľad klzký?
Vieme, že keď je vonku mráz a všetko je pokryté ľadom, ideálne by bolo vziať si horolezecké mačky alebo korčule, ináč človek riskuje, že sa niekde cestou do práce, či do školy rozpleští na chodníku. Prečo je však ľad taký klzký a spôsobuje toľko problémov? To nikto nevie.
Aj keď niektoré domnienky tvrdia, že šmykľavosť spôsobuje tekutá vrstva, ktorá sa vytvára na povrchu ľadu. Ak sa napríklad vyberiete na korčule, vytvoríte trením medzi ľadom a hranou dostatok tepla na to, aby sa vytvorila tekutá vrstva a vy sa môžete veselo kĺzať po ľade a robiť piruety. Šmyknúť sa na ľade však môžete aj vtedy, keď práve stojíte v pokoji pri semafore. Aj v tomto prípade je teda veda zatiaľ bezradná.
Ako to, že sa bicykel neprevráti?
V roku 2016 sa inžinier z Kalifornie, Mont Hubbard vyjadril, že každý vie, ako sa na bicykli má jazdiť, nikto však nevie, ako je možné, že na ňom jazdíme. Jednoducho sa doteraz nepodarilo objasniť, ako je možné, že bicykel ostane stáť, keď na neho vysadneme. Jedna z teórií hovorí, že za to môže odstredivá sila kolies, ktorá ho udrží v chode, keď svojho tátoša uvedieme do pohybu. Nech sa vedci na bicykloch vozia, koľko chcú, jednoducho nedokážu vysvetliť, ako sa vozia.
Čo spôsobuje vznik statickej elektriny?
V roku 2012 istý Škót nabral toľko odvahy, že pošúchal Donaldovi Trumpovi o hlavu balón, vplyvom čoho sa Trumpovi zježili vlasy. Je to síce zábavné, no zatiaľ neobjasnené. Ani vedci totiž nemajú istotu prečo to tak funguje. Niektoré teórie tvrdia, že príťažlivosť spôsobuje rozličnosť v nábojoch, ďalšia však zahŕňa transfer materiálu z jedného predmetu na druhý. Dokázali by ste objasniť, prečo a ako vzniká statická elektrina a prečo pôsobí tak, ako pôsobí?
Je vesmír len simuláciou?
Slávny Elon Musk raz vyjadril domnienku, že celý náš život môže byť len simuláciou. Ak by to bola pravda, simulácia je taká dobrá, že ani nedokážeme s istotou určiť, že v nej žijeme. A ak to simulácie nie je, ako to dokážete? A ak v nej nežijeme teraz, je možné, že vďaka počítačom budeme schopní v budúcnosti vytvárať simulácie podobajúce sa životu? Možno má NASA pre nás v rukáve pripravené nejaké prekvapenie.
Tiež vám nedajú pokoj otázky, na ktoré veda doteraz neodpovedala? Napíšte nám do komentárov, aké.
iflscience
Nahlásiť chybu v článku