Na to, že je naše Slovensko pomerne malou krajinou, máme toho veľa, čo môžeme ponúknuť okolitému svetu. Prekrásna príroda, kultúrne tradície a pamiatky, ktoré u nás máme, sú raritou v celom svete. Aj preto boli mnohé zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Chráni ich tak medzinárodná organizácia a my si môžeme byť istí, že tieto prírodné a kultúrne krásy tu budú ešte mnoho rokov po nás, aby tak ukázali kus našej krajiny aj ďalším jej návštevníkom a obyvateľom. Dovoľte nám vám dnes trošku zoznam slovenských zápisov do UNESCO priblížiť. Okrem viac ako 1300 jaskýň, unikátnej Banskej Štiavnice či 8 drevených kostolíkov, sa na zozname nachádza aj fujara či terchovská muzika. 

Banská Štiavnica (rok zápisu 1993)

Historická Banská Štiavnica v srdci stredného Slovenska je perlou medzi kultúrnymi pamiatkami našej krajiny. Banícke mesto bolo v minulosti známe po celej Európe a patrilo medzi najvýznamnejšie mestá niekdajšieho Uhorska. V stredovekom mestskom centre sa nachádza Mestská pamiatková rezervácia, ktorá zahŕňa celkom 360 budov a je aj so svojim okolím často vyhľadávaným miestom nielen domácich turistov, ale aj návštevníkov z celého sveta.

Spišský hrad a pamiatky v jeho okolí (rok zápisu 1993)

Zrúcanina Spišského hradu na travertínovej kope neďaleko Spišskej novej vsi vznikla na dôležitej obchodnej ceste naprieč východným Slovenskom a úlohou hradu bolo udržovať bezpečnosť a hladký chod obchodu na trase medzi Šarišom a Spišom. Hrad vznikol na miestach, kde si ľudia stavali obranné pevnosti už veľmi dávno. Prví ľudia sa tu údajne usídlili už v 5. tisícročí p.n.l.. Kto ešte na Spišskom hrade nebol, akoby ani nebol slovákom… Neďaleko Spišského hradu sa nachádza aj ďalšia pamiatka UNESCO, a to historické centrum mesta Levoča, ktoré bolo do zoznamu pridané.

Vlkolínec (rok zápisu 1993)

Podhorská dedinka neďaleko mesta Ružomberok uzatvára trojicu pamiatok, ktoré boli zo svetového dedičstva UNESCO zapísané pri vzniku našej republiky. Vo Vlkolínci sa nachádza celkom 45 domov, v ktorých dodnes žijú obyvatelia dediny. Ide o pozostatok ukážky života v horských oblastiach stredného Slovenska tak, ako tomu bolo kedysi. Podľa záznamov vznikla osada v 14. až 15. storočí a dodnes ju tvoria historické drevené zrubové domy s krásnou historickou atmosférou.

Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu (rok zápisu 1995, 2000)

V roku 1995 bol do svetového dedičstva UNESCO zapísaný spoločný projekt Slovenskej a Maďarskej republiky. Spoločne sa nám podarilo do zoznamu pridať sieť jaskýň Aggleteckého a Slovenského krasu. Čo myslíte, koľko jaskýň sa v tomto území nachádza? Speleologisti (jaskyniari) dodnes objavili už viac ako 1550 jaskýň, z ktorých sa asi 1300 nachádza na území Slovenska. V roku 2000 bola do zoznamu pridaná zatiaľ posledná jaskyňa, a to Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Európe. K najznámejším jaskyniam tejto oblasti patria okrem Dobšinskej ľadovej jaskyne aj jaskynný systém Baradla-Domica, Gombasecká a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Bardejov (rok zápisu 2000)

V roku 2000 sa do zoznamu ku Banskej Štiavnici pridáva ďalšia mestská pamiatková rezervácia, a to v meste Bardejov. Šarišské historické a kúpeľné mesto ponúka mestské pamiatky pochádzajúce už zo 16.storočia. Okrem toho neďaleko centra nájdete aj pozostatok židovskej kultúry v Bardejove. Nachádzajú sa tu čiastočne zachovalé židovské kúpele, synagóga a židovské suburbium.

Bukovské pralesy Karpát (rok zápisu 2007)

Ďalší medzinárodný zápis do UNESCO tentokrát s Ukrajinou prichádza v roku 2007. Ide o oblasť tradičných bukovských pralesov východných Karpát, ktoré ležia v severovýchodnej časti našej krajiny. V roku 2011 bol zápis rozšírený a medzi Slovensko a Ukrajinu sa pridali aj územia v Nemecku. V súčasnosti táto prírodná pamiatka pokrýva 33 669 hektárov nedotknutých lesov, ktoré ležia na územiach troch štátov. Na Slovensku patria medzi najznámejšie lokality Vihorlat, Havešová a Rožok.

Drevené kostolíky (rok zápisu 2008)

Postaviť kostol bez jediného klinca znie takmer nereálne. A predsa bolo takýchto stavieb na Slovensku v minulosti viac ako 300. Dnes nám ostalo zhruba posledných 50, na ktoré sme konečne začali dávať lepší pozor. Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO je dnes zapísaných celkom 8 týchto kostolíkov. V minulosti sme vám už o nich písali, tak neváhajte a pozrite si aj náš starší článok.

Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (rok zápisu 2008)

Medzi svetové dedičstvo UNESCO nepatria vždy len lokality, vrchy či historické mestá, ale do zoznamu sa pridávajú aj takzvané nehmotné pamiatky kultúry. Medzi tie slovenské patrí napríklad tradičný ľudový hudobný nástroj fujara. Fujara bola zo zoznamu zapísaná v roku 2008, no už v roku 2005 získala ocenenie „Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva“. Fujara je akýmsi slovenským „endemitom“, pretože tento nástroj sa nenachádza v ľudovej kultúre žiadneho iného národu na Zemi.

Terchovská muzika (rok zápisu 2013)

Veselá hudba a spev terchovských junákov. To je ďalší zápis do zoznamu nehmotného svetového dedičstva, ktoré pochádza zo Slovenska. Terchovská muzika je typická svojím 3- až 4-členným zložením sláčikových hudobníkov, ktorých doprevádza dvojstrunová basa. Spievajú všetci, ktorí vedia. Kedy presne vznikla táto, ako ju terchovčania s hrdosťou nazývajú, „nebeská muzika“, sa presne nevie, no dodnes tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto regiónu.

Gajdošská kultúra (rok zápisu 2015)

Medzinárodný výbor UNESCO schválil zápis Gajdošskej kultúry do zoznamu svetového dedičstva v decembri 2015. Na Slovensku sa táto kultúra začala v živote roľníkov a pastierov prejavovať v 14. storočí. Dodnes sa v rôznych formách zachovala v mnohých miestach našej krajiny, a to na Orave, Gemeri, v Podpoľaní, na Tekove, ale aj v okolí Bratislavy. Gajdošská kultúra sa sústreďuje na gajdy, ich hudbu, výrobu, spev a tanec, ktoré ich sprevádzajú a všetko ostatné, čo má k tomuto nástroju blízko.

Ste aj vy na pamiatky Slovenska hrdí? 

interez.sk (Lukáš M.)