Budhizmus vníma väčšina ľudí ako mierumilovné náboženstvo. Z mníchov oholených dohola ide pokora a pokoj. Dva atribúty, ktoré tak veľmi absentujú v tomto uponáhľanom svete. No aj budhistickí mnísi si vedia povedať dosť! Fotografia horiaceho mnícha, ktorá vznikla v roku 1963, doslova šokovala celý svet. Je taká silná a desivá, že jej autor, Malcolm Browne, za ňu získal Pultizerovu cenu.
10. jún 1963. Vietnamský budhistický mních Thích Quang Duc sa zapálil na preplnenom námestí Saigonu. Napriek jeho činu sa nestrhla panika. Ľudia a okolosediaci mnísi prijímali jeho rozhodnutie s pokorou, dokonca sa prišli pokloniť, aby tak vzdali úctu jeho telu aj odvážnemu činu. Thích bol presvedčený, že aj budhizmus môže mať svojich mučeníkov, ktorí vedia za svoje presvedčenie položiť svoj život. Jeho čin bol vyjadrením protestu proti útlaku budhistického náboženstva v krajine. Aj prezident John F. Kennedy sa vyjadril k fotografii, ktorá svojho času doslova obletela celý svet:
„Žiadna zo súčasných fotografií nevyvolala vo svete toľko emócií, ako práve táto fotografia.“ Autorom snímky je Malcom Brown, ktorý ju odfotil pre Associated Press. Čiernobiela fotografia nenechala chladným asi žiadneho diváka. Zarážajúce je, že napriek fyzickej bolesti ide z mnícha neskutočný pokoj, odovzdanie a pokora. Však posúďte sami:
Mních svojim činom vyjadril protest proti režimu Diema, ktorý vládol v Južnom Vietname. Vyznačoval sa silným prokatolicizmom a odmietaním budhistických zákonov, medzi ktoré patril aj zákaz vyvesenia budhistických vlajok. Celý Vietnam chcel režim zasvätiť Ježišovi a Katolíckej Cirkvi. Tento krok sa nestretol s pochopením, keďže približne 70 až 90 % obyvateľstva v tom čase sa hlásilo práve k budhizmu. Aby toho nebolo málo, priaznivci režimu zabili 9 protestujúcich.
Slávna fotografia bola upravená aj do farebnej podoby
V deň mučeníckej obete dostali média echo o tom, že sa chystá niečo „dôležité,“ no väčšina ignorovala toto posolstvo. Na rušné námestie Saigonu prišlo len zopár reportérov. Tí boli svedkom najskôr pochodu proti režimu, ktorého sa zúčastnilo približne 350 mníchov. K činu došlo na námestí Phan Đình Phùng a ulici Lê Văn Duyệt, len niekoľko blokov od prezidentského paláca. Duc v sprievode dvoch mníchov vyšiel z auta. Jeden z nich položil na cestu vankúš a druhý vytiahol kanistru benzínu. Mnísi vytvorili okolo Duca kruh. Jeden z nich ho polial benzínom, zatiaľ čo mních odriekal budhistická mantru Nam mô A di đà Phật. Počas mantry škrtol zápalkou… Čoskoro sa jeho tela zmocnili plamene a jeho telo zahalil hustý dym.
Mních sedí v typickej meditačnej pozícii, úplne zmierený so smrťou
Mníchov čin nebolo len nezmyselné volanie do vetra. Posledné slová, posolstvo, zanechal v liste na rozlúčku:
„Predtým, než zavriem oči a priblížim sa k Budhovi, úctivo prosím prezidenta Ngoa Dinha Diema, aby vzbudil súcit voči ľudu národa a zaviedol náboženskú rovnosť. Len tak môže večne udržať silu vlasti. Vyzývam ctihodných, reverendov, členov sanghy a laických budhistov, aby sa spojili v solidarite a aby sa obetovali na ochranu budhizmu.“
Očitý svedok, novinár David Halberstam, to takto vyjadril:
„Mal som to vidieť znova, ale raz stačilo. Z ľudskej bytosti šľahali plamene. Telo sa pomaly scvrkovalo, sčernela mu hlava. Vo vzduchu sa šíril zápach horiaceho ľudského tela. Zhorel prekvapivo rýchlo. Za sebou som počul vzlyky vietnamčanov, ktorí sa začali zhromažďovať. Na plač som bol príliš šokovaný. Na interview som bol príliš zmätený. Bol som dokonca príliš zmätený už len ta to, aby som premýšľal.. Ako horel, nepohol ani svalom, nevydal ani hlások. Vnútorná istota bola v kontraste s tým, čo sa dialo navôkol.“
Po Ducovej smrti nastalo hrobové ticho. Niektorí sa začali modliť. Mnísi pristupovali k jeho telu, aby tak dali hold jeho mučeníctvu. Otázka však ostáva, ako ďaleko musí dôjsť bezprávie, aby sa začalo hľadať riešenie?
Pribižne po 10 minútach sa telo prevrátilo z meditačnej polohy a spadlo na zem. Mnísi ho prikryli žltým rubášom a dali do truhly, z ktorej mu viseli končatiny. Telo bolo podľa budhistických tradícii opäť spopolnené. No jeho srdce zostalo neporušené, čo sa vnímalo ako neklamný znak svätosti. Ako sa však ukázalo, aj takýto absurdný čin mal svoj zmysel. Samovražda mnícha sa neskôr považovala za obrat v budhistickej kríze a kritickým bodom kolapsu Diemovho režimu. Prečo to však muselo vyústiť až do najvyššej obety?
interez.sk (Michaela), rarehistoricalphotos.com
Nahlásiť chybu v článku