Zábery neraz vyrážajú dych. Krásna príroda, kultúra, šťastie u utrpenie ľudí chytajú za srdce. Za niektorými fotografiami sa však ukrýva viac, než sme schopní odhadnúť na prvý pohľad. Podobne je to aj s touto fotografiou. Nejde totiž len o obyčajný záber dieťaťa a zvieraťa.
Na fotografii je možné vidieť supa, ktorý stojí obďaleč a čaká, kedy dieťa umrie, aby sa na ňom mohol nakŕmiť. Záber bol vytvorený v marci v roku 1993 fotografom menom Kevin Carter, keď bol práve pracovne v Sudáne. Dievčatko zachytil neďaleko mestečka Ayod. Bolo práve na ceste k centru, kde OSN poskytovalo ľuďom v núdzi stravu a lieky. Vo svojej ceste však nevládalo pokračovať a tak si na chvíľu čuplo na zem, aby si odpočinulo. V tom však neďaleko od neho pristál sup a čakal, kým dieťa zomrie, aby sa na jeho mŕtvole nakŕmil.
Fotograf však neodohnal supa hneď. Sup sa postupne k dieťaťu približoval ako znamenie prichádzajúcej smrti. Kevin Carter čakal 20 minút, kým bude sup vo vhodnej pozícii, aby mohol urobiť dokonalý záber. Až keď mal fotografiu, supa odohnal. V tom momente si fotograf zrejme ešte neuvedomoval, že práve vyhotovil jeden z najkontroverznejších záberov všetkých čias.
Prečo bolo vlastne dieťa opustené a ponechané napospas osudu? Novinári sa pre The New York Times vyjadrili, že rodičia dievčatka práve pomáhali vykladať z lietadla potraviny a nechali na chvíľu deti samé. V tom čase za dievčatkom pristál sup a Carter sa k nim veľmi pomaly približoval, aby supa nevyplašil. Fotografia bola predaná do novín a prvýkrát sa objavila dňa 26. marca v roku 1993.
Záber prilákal pozornosť tisícok ľudí a stovky sa o život dieťaťa obávali natoľko, že telefóny v redakcii zvonili neustále. Ľudia volali a pýtali sa, čo sa s dievčatkom stalo. Ako odpoveď im musel stačiť fakt, že dieťa nazbieralo dostatok síl, aby sa od supa dostalo preč, jeho ďalší osud však nie je známy. Carter musel čeliť vlne kritiky, akú by nechcel zažiť nikto. Ľudia sa ho neustále pýtali, prečo vyčkával, prečo nič neurobil, aby dieťaťu na pokraji smrti pomohol.
Niektoré médiá Cartera prirovnávali k predátorovi a tvrdili, že podobne ako sup len vyčkával, aby dostal to, čo chcel. Nevyčítali mu len to, že nepomohol dievčatku a neodohnal supa okamžite, ale aj to, že nič neurobil potom. Nepomohol dieťaťu dostať sa k zásobám potravín, nevzal ho za jeho rodičmi, neurobil nič pre jeho záchranu aj keď videl, v akom je zúboženom stave.
Aj keď to Carterovo konanie nijak neobhajuje, ako fotograf pracoval v časoch, keď v Sudáne zomierali ľudia jeden za druhým a za hodinu zomrelo až 20 ľudí len v blízkosti centra na záchranu. Okrem toho, mali zakázané dotýkať sa obetí hladomoru zo strachu, že by mohli byť chorí a rozšíriť nákazu. Dievčatko zďaleka nebolo jediné, ktoré potrebovalo pomoc. Carter neskôr vyjadril ľútosť, že jej nijak nepomohol, aj keď je jasné, že nebolo v jeho silách zachrániť všetkých hladujúcich.
O rok neskôr, v roku 1994 Carter získal za svoju fotografiu Pulitzerovu cenu. Tá mu však nebola útechou. Výčitky svedomia ho dohnali k depresii a napokon k samovražde. Kevin Carter bol príkladom toho, aké vážne stopy môže na človeku zanechať, ak má pred očami toľko utrpenia. Okrem tohto záberu zachytil napríklad v roku 1980 v Afrike verejnú popravu obesením. Bol svedkom nejednej popravy, hladu a ľudského utrpenia.
Dňa 27. júla v roku 1994 Carter odstavil auto na mieste, kde sa hrával ako dieťa a zámerne sa otrávil výfukovými plynmi. V tom čase mal len 33 rokov a v liste na rozlúčku napísal: „Naozaj ma to veľmi, veľmi mrzí. Bolesť zo života je taká veľká, že radosť celkom prestala existovať. Trpím depresiami….bez telefónu…bez peňazí na nájom…bez peňazí na moje deti…bez peňazí na platenie dlhov…peniaze!!!…pred očami mám neustále živé spomienky na zabíjanie a mŕtvoly a bolesť a hnev…vidím hladujúce a ranené deti, políciu a popravy…ak budem mať to šťastie, pripojím sa ku Kenovi.“ (Ken bol Carterov kolega, ktorý zahynul).
Zaujímavosťou celého príbehu je i to, že dievčatko na tejto silnej fotografii údajne vôbec nebolo dievčatko. V roku 2011 sa pre tlač vyjadril údajný otec dieťaťa na fotografii so slovami, že išlo o jeho syna menom Kong Nyong. Podľa jeho slov sa o chlapca neskôr postarali pracovníci OSN. Kong Nyong mal údajne zomrieť v roku 2007 po silných horúčkach. Napriek tomu je snímok Kevina Cartera do histórie fotografie navždy zapísaný ako The vulture and the little girl.
rarehistoricalphotos
Nahlásiť chybu v článku