Svoju vášeň pre cestovanie a zanietenie k minimalistickému spôsobu života priviedol dvojicu z Čiech až k bývaniu k obytnej dodávke. Forest, Barča a ich pes Samuel sa vo svojej vlastnoručne prerobenej dodávke vydali na cestu po svete, ktorá trvala rok. Po návrate domov si prenajali pozemok a svoj domček na štyroch kolesách už neopustili. Ich cesty sú plné fascinujúcich príbehov a niektoré z nich nám priblížili v rozhovore.
Skôr ako sa Forest a Barča vydali na niekoľkomesačnú cestu, hľadali ten najlepší spôsob bývania a prepravy. „Radi cestujeme a všetky naše predchádzajúce cesty za hranice neboli dlhšie ako tri mesiace. Tentokrát sme chceli vyraziť na dlhšiu dobu, aby to nebola iba „dovolenka,“ ale nový spôsob života. Máme psíka Samuela, takže obytná dodávka bola jasná voľba.“
Ako sami hovoria, práve to je najpohodlnejší spôsob, ako dlhodobo cestovať so psom. Lákalo ich predovšetkým dobrodružstvo, ktoré tento životný štýl prináša. Starú, 20-ročnú dodávku vlastnoručne prerábali takmer rok na obytný domov a dobrodružstvo sa mohlo začať.
Aké boli reakcie vašej rodiny a priateľov pri tomto nápade?
Vlastne sa nám nikto nedivil a rodina aj priatelia nás podporovali. Poznajú nás a vedia, že každý, akokoľvek šialený, nápad dotiahneme do konca.
Opíšte nám život v dodávke. Ako vyzerá?
Všetko je minimalizované oproti bývaniu v bežnom byte a istoty, o ktoré sme sa predtým nestarali, tu zrazu neboli samozrejmé. Naučilo nás to vystačiť si s málom – 60 litrov vody sme mali na 4 dni, dostatok elektriny iba, keď svietilo slniečko a šetriť plynové fľaše na varenie a kúrenie. Každý deň sme museli hľadať vhodné miesto na spanie, kempy sme nevyužívali. Kvôli obmedzenému priestoru sme už pred cestou predali všetky nepotrebné veci a so sebou zobrali iba to, čo sme si dokázali zviesť.
Pri bývaní na šiestich metroch štvorcových sme sa museli dokonale zohrať, byť tolerantní a organizovaní. Inak by to nemohlo fungovať. Málokedy sme sa zdržiavali dlhšiu dobu na jednom mieste, preto bol každý deň iný a bolo treba sa rýchlo adaptovať na nové prostredie a riešiť rôzne situácie. Keď to počasie a práca (pracujeme na počítači) umožnili, trávili sme veľa času vonku. Je skvelý pocit otvoriť dvere od svojho domova na kolesách a jediným krokom byť v prírode – vždy v inej.
Dodávku ste si prerobili sami? Čo všetko ste na nej upravili? Ako to prebiehalo a koľko to celé trvalo?
Dodynku, ako našej dvadsaťdvaročnej dodávke hovoríme, sme na obytnú prestavali úplne od začiatku. Plánovali sme vyraziť na rok a viac, preto sme chceli mať viac pohodlné bývanie podľa svojich predstáv. Remeselná práca nás baví a pri stavbe sme sa mnoho naučili. Aj z toho dôvodu sme si nekúpili karavan alebo hotovú obytnú dodávku. Je to ako stavať malý sebestačný dom, kde celý proces je plný nástrah, s ktorými sme sa museli vysporiadať. Prestavba nám trvala viac ako osem mesiacov, pracovali sme hlavne cez víkendy, až posledné dva mesiace intenzívne každý deň.
Týždeň pred Vianocami ste sa vydali na cestu po svete. Aké miesta ste s dodávkou už precestovali?
Najprv sme chceli do tepla, preto sme zamierili na juh cez Andorru do Španielska, kde sme sa rozhodli, že navštívime aj africké Maroko. Po mesiaci a štyroch tisíc kilometroch v Maroku, sme obkľukou zamierili na sever Európy cez Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Nizozemsko, Nemecko a v auguste po ôsmych mesiacoch na ceste sme prešli cez Švédsko až do Nórska, kde sme niekoľko mesiacov pracovali. Odtiaľ sme potom pred zimou odchádzali zase na juh, aby sme po roku strávili Štedrý večer s rodinou a kamarátmi.
Čo považujete za najväčšie výhody takéhoto spôsobu cestovania?
Pokiaľ nejde iba o krátkodobé výlety, ale o dlhšiu cestu, naučí to človeka skromnosti, umožní byť v neustálom kontakte s prírodou, zvládať vypäté situácie s pokojnou hlavou. Za najväčšiu výhodu považujeme slobodu pohybu. Naopak, nevýhodou je každodenná neistota.
Na akých najnezvyčajnejších miestach ste počas svojich ciest prebývali?
Za rok na ceste sme navštívili množstvo zaujímavých miest. Väčšinou sme sa vyhýbali veľkým mestám a turistickým destináciám a hľadali skôr prírodné zaujímavosti. Spomenuli by sme údolie Blue Rock v Maroku, načerveno zafarbenú rieku Rio Tinto v Španielsku, starodávnu hlinenú dedinku v Maroku, pohrebisko veteránov, či nekonečne husté švédske lesy. V Nórsku, kde sme si našli prácu na kozej farme, nám učarovala horská jesenná krajina, architektúra aj mentalita ľudí.
Z tých turistických miest sa nám páčilo v modrom meste Chefchaouen v Maroku, v noci sme navštívili ľudoprázdny ostrov Mont-Saint-Michelle, pláže Normandie, najvyššiu piesočnú dunu v Európe vo Francúzsku a skalnaté pobrežie Algarve v Portugalsku.
Máte určite množstvo zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnete. Ktoré z nich boli pre vás tie najvýnimočnejšie?
Nezabudneme sa stretnutie s mohutnou losicov a mláďaťom na cintoríne uprostred mesta, na polárnu žiaru v mrazivom Švédsku, na kúzelnú noc v zrube v nórskej divočine, na januárové nočné kúpanie v termálnom prameni, na večer, kedy nám líšky prišli dať dobrú noc. Spomíname tiež na množstvo komických situácií s neodbytnými Maročanmi aj príjemné stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorých sme cestou spoznali veľa.
Nikdy tiež nezabudneme, ako sme tri dni mimo civilizácie hľadali drôt, ktorý spôsoboval skrat elektriny v dodávke a nešlo naštartovať a ďalšie perné chvíle, ktoré si pre nás dodávka prichystala. Každá chvíľa strávená po boku druhého bola výnimočná.
Počas karantény ste sa usadili a zaobstarali si ovečky. Aké máte ďalšie plány?
Aj tento rok, krátko po dopísaní knihy, sme chceli vyraziť na cesty, ale doba je neistá a cestovaniu veľmi nepraje. Preto sme sa rozhodli zostať na Vysočine, kde máme prenajatú záhradu, pestujeme ovocie a zeleninu, chováme ovce. Páči sa nám sebestačný životný štýl, ktorému by sme sa chceli priblížiť.
Vo voľnom čase sa v ateliéri venujeme remeselnej výrobe z kože a dreva a ešte tento rok by sme chceli založiť vlastnú značku životného štýlu Forest Ritual, ktorú sme vymýšľali na ceste v dodávke.
O vašich cestách pripravujete aj knihu. Čo všetko v nej nájdeme?
Na konci našej cesty nás oslovilo vydavateľstvo, či by sme chceli naše zážitky, ktoré sme zdieľali na sociálnych sieťach, vydať knižne. Hneď sme na to prikývli a po návrate sa pustili do písania knihy Život v dodávke. Aktuálne je knižka takmer hotová a vyjsť by mala koncom októbra.
Bude obsahovať tri časti – cestopis (rozprávanie plné zážitkov z našej cesty), praktické tipy o bývaní a cestovaní v obytnom aute a obsiahlu časť o prestavbe dodávky na obytný voz, kde popisujeme skúsenosti zo stavby jednotlivých častí dodávky. Kniha bude mať množstvo fotografií a už sa nemôžeme dočkať, keď ju budeme držať v rukách a spomínať.
Pre viac zaujímavých zážitkov z ciest Foresta a Barči sledujte ich stránku Život v dodávce, Instagram alebo Facebook, kde zmapovali všetky svoje cesty aj život v obytnej dodávke.
Nahlásiť chybu v článku