Po tom, ako armády Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 začali s okupáciou Československa, mal Václav Havel zakázané publikovať, v divadlách sa nesmeli uvádzať jeho hry a postupne ho vytlačili z kultúrneho aj verejného života.

Po celý čas bol sprevádzaný ženou, ktorá ho podporovala v jeho disidentských aktivitách, a keď sa po Nežnej revolúcii začalo o Havlovi hovoriť ako o prezidentovi, začala sa vyrovnávať s úlohou prvej dámy.

Olga Havlová však nebola iba prvou manželkou Václava Havla, ktorá po jeho boku plnila rolu, ktorá sa od nej očakávala. Podľa spomienok jej blízkych ľudí bola pri výsluchoch „esenbákmi“ tvrdšia ako jej manžel a „fízlovi“ by nikdy nepodala ruku. Kým bol Havel vo väzení, usporadúvala tajné stretnutia, niesla zodpovednosť za samizdatovú edíciu „Expedice“ a režimu sa nikdy nepodarilo zlomiť ju.

Svoj život zasvätila pomoci slabším a zraniteľným. Zostal po nej Výbor dobré vůle – Nadace Olgy Havlové, ktorý jej myšlienky a činnosť šíri dodnes. Olgu Havlovú si spoločnosť vážila nielen ako prvú dámu, ale aj ako osobu, ktorá si ctila princípy demokracie a ľudské práva.

„Priala by som si, aby právo na dôstojnú existenciu mali i tí, ktorí žijú s postihnutím alebo duševnou chorobou, ľudia opustení a starí, tí, ktorí majú inú farbu pleti alebo iný spôsob života, tí, ktorí sa ocitli v núdzi alebo ich zastihla zákerná choroba.“ –  Olga Havlová.

Cesta nezlomnej ženy

V čase, kedy sa svet vyrovnával so vznikom gestapa, tajnej nacistickej polície a otvorením prvého koncentračného tábora, sa v početnej rodine 11. júla 1933 na pražskom Žižkove narodila Olga Šplíchalová.