Je cestovateľ, hudobník a copywriter. Bežná práca ho však omrzela a mal pocit, že so životom treba niečo urobiť. Vydal sa preto najskôr na „strechu sveta“ do nepálskych Himalájí, neskôr do Indie a do Španielska. Po návrate zo zahraničia však zistil, že kým obdivuje svet, vlastnú krajinu nepozná. Filip Jánošík Lehotský sa preto rozhodol prejsť tú najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku, od Dukly až po Devín, najkrajšími časťami našej krajiny.

Cesta hrdinov SNP, 770 km naprieč takmer celým Slovenskom a sen mnohých turistov. Prečo si sa rozhodol ju absolvovať?

Tento rok som v zahraničí (Nepál, India, Španielsko) strávil vyše 4 mesiace. Keď som sa po polnoci vracal domov z letiska a zastal na pumpe v Tekovských Nemciach, zajedal som Fatru horalkou a voňal mokrú trávu. Došlo mi, ako mi to tu chýbalo a ako málo to tu poznám. Chcel som to zmeniť.

27 dní na horách nie je úplne pre každého, aké pocity si počas cesty zažíval ty? Mal si aj kritické chvíľky, kedy si rozmýšľal nad tým, že sadneš na autobus a pocestuješ domov?

Mal som veľa mentálnych kríz a bol som paranoidný, čo sa týka lesnej zvery. Hlavne v noci, keď to čmuchalo okolo stanu. Vždy som si ale dokázal pripomenúť, aké vzácne je, že to môžem robiť, že mám na to čas a že ma moje nohy bez reptania nesú.

Na SNP-čku si sa vydal sám, po ceste si však mal niekedy aj spoločnosť. S kým si nakoniec putoval?

Cez môj instagramový kanál a blogy sa o mojom pláne dozvedela Peťa zo Zvolena. Nepoznali sme sa, tak som jej dal kontrolné otázky, či má rada motivačné citáty, Majka Spirita a či chce niesť varič alebo bongo. Odpovedala správne a vydržali sme spolu 9 dní, potom som sa opäť vrátil k sólo putovaniu.

Sadli ste si? Putovať s neznámym človekom po horách 9 dní, môže dopadnúť akokoľvek. Vyhovovalo ti viac sólo alebo sa lepšie kráča vo dvojici?

Ja som si zvykol na cestovanie sólo a je to taký môj neduh, ťažko sa prispôsobujem. Peťa bola silná baba, nemrnčala a spravila mi najlepšie halušky, aké som kedy jedol, no aj tak som sa ale musel odtrhnúť. V lese som sa síce “bez dozoru” bál viac, bolo to však napínavejšie.

Prejsť stovky kilometrov v priebehu pár týždňov, to je pre telo poriadna záťaž. Absolvoval si nejakú špeciálnu prípravu?

Bol som tento rok na 15-dňovom treku v nepálskych Himalájach, inak nie som žiadny športovec, len mám šťastie na genetiku a mocné stehná po rodičoch.

Na SNP-čke človek vidí poriadny kus Slovenska. Ktoré časti ti učarovali najviac a naopak, kde si ostal nemilo prekvapený?

Najkrajšia je časť Kráľova Hoľa – Donovaly, tam by mohli natáčať aj Pána Prsteňov či Game of Thrones. Naopak prechod Volovskými vrchmi bol ako z postapokalyptického filmu. Už som len čakal, že spoza kopy mŕtvych stromov vyletí Jožo Ráž s brokovnicou, naháňajúci Číňanov na nosorožcovi.

Na horách sa dá zažiť naozaj všeličo. Čo najšialenejšie to bolo počas cesty u teba?

S farárom som chľastal domácu jahodovicu vypálenú v kláštore, s Kotlebovcami griloval klobásy, spal v myších hovnách s netopierom, zbieral lysohlávky s chatármi. Raz sme sa navzájom vyplašili s medveďom a chvíľu vedľa seba utekali. Na striedačku sme po sebe kričali, bolo by to komické, keby to nebol horor. Za najbližším stromom som sa potom od strachu posr**.

Aj Kotlebovci šliapali SNP-čku? Alebo „dozerali na bezpečnosť“ na horách podobne, ako vo vlakoch?

Opravovali vyhliadku na Žobráku a robili to dobre. Neboli to takí tí holohlaví superhrdinovia v škaredých zelených polokošeliach, ale na pohľad normálni chlapi. Myslím, že protiextrémistická kampaň bratislavskej kaviarne dosť padá na tom, že si všetci robia srandu aj z týchto bežných ľudí, ktorí len naleteli. Bavil som sa s nimi normálne a s rešpektom.

Teraz praktická otázka: štyri týždne na horách, ako si to vyriešil z pracovného hľadiska? Minul si na túto príležitosť celú dovolenku?

Dal som začiatkom roka výpoveď, aby som mohol cestovať a nemusel si míňať dovolenku.

To je pomerne vážne životné rozhodnutie. Čo ťa k tomu viedlo a naopak, po roku to máš už možno zosumarizované, čo ti to v živote prinieslo? Zrejme sa čoskoro budeš musieť vrátiť do pracovného režimu, si na túto zmenu po roku pripravený?

Psychicky aj fyzicky sa cítim oveľa zdravší. Z cynického cholerika sa stal slniečkár. Prestal som sa toľko preceňovať a podceňovať, neprežívam tak svoje ego. Prestal som klamať, lebo som zistil, že sa tak veľmi ľahko žije. Pracovne trochu šmelinárim, nechcem robiť pod niekým na full time, tak si mesačný plat skladám z vecí čo mám rád – predávam knihu, premietam o mojich cestách, hrám koncerty, venujem sa stále copywritingu a v marci budem prvýkrát sprevádzať zahraničných turistov po slovenských horách. Zatiaľ mi to dáva zmysel, ale je to náročné kvôli stratenej pracovnej disciplíne.

Len pred nedávnom si so svojou kapelou Filip Jánošík & hotoví umelci vydal klip k skladbe Starý muž, ktorý tvoria zábery z SNP-čky. Vytvoril si ju počas cesty? O čom vlastne je?

Potreboval som motiváciu, tak som si zaumienil natočiť pre ľudí videoklip, v ktorom celú cestu prejdú so mnou za 4 minúty. Skladba je o hľadaní pokoja po strate blízkych.

Pozri aj:

Traja mladí Slováci, ktorí sa vôbec nepoznali, prešli najdrsnejšiu a najdlhšiu pešiu trasu Slovenska. Z…