Filmové univerzum založené na komiksových predlohách vydavateľstva DC za sebou nemá veľa úspechov. Z potenciálu príbehov ich superhrdinov tvorcovia čerpajú len veľmi málo a viaceré filmy sú v podstate len plné špeciálnych efektov a akýkoľvek hlbší zmysel, ktorý by ich mohol vzájomne prepájať, postrádajú. Je to škoda, pretože snímky nakrútené podľa komiksov z dielne DC by mohli byť silným konkurentom úspešnejších marveloviek. Dokáže v tejto konkurencii ustáť sólovka o Harley Quinn?

Najnovším počinom univerza DCEU (DC Extended Universe) je „kvázipokračovanie“ Jednotky samovrahov (Suicide Squad) z roku 2016. Tentokrát ale priestor dostáva len jediná anti-hrdinka z celej zostavy komiksových zlosynov, a tou je Harley Quinn. A opäť vo fantastickom podaní Margot Robbie.

Harley sa po rozchode s Jokerom spája s ďalšími (zatiaľ nie) superhrdinkami, aby spoločne pred nezmyselnou vraždou zachránili mladú dievčinu. Tú chce spáchať narcistický zločinec Black Mask (Ewan McGregor), ktorého, zdá sa, pred získaním a dosiahnutím svojho nezastaví absolútne nič. Podarí sa mladú dievčinu zachrániť? A oplatí sa vôbec novú komiksovku vidieť v kine? Našli sme minimálne 7 dôvodov, pre ktoré áno.

Film, nad ktorým netreba priveľmi premýšľať

Aj keď trailer spočiatku naznačoval niečo iné, výsledok vskutku prekvapí. Nech by sa totiž z upútaviek akokoľvek zdalo, že pri sledovaní Vtákov noci (bolo naozaj nutné ten názov prekladať do Slovákmi zrozumiteľného jazyka, keď na komiksovky chodia prevažne mileniáli?) budete musieť poznať komiksové predlohy, či nebodaj predchádzajúce Suicide Squad alebo ďalšie filmy DCEU, nie je to tak. Aj keď totiž je Birds of Prey ďalším dielom v skladačke, porozumie mu aj absolútny komiksový hotentot. A to je dobre.

Birds of Prey je totiž viac ako premysleným dielom skladačky predovšetkým parádnou popcornovkou, pri ktorej navyše netreba priveľmi premýšľať a všetky detaily sú viac (či menej) divákovi dostatočne vysvetlené v celkovo 108 minút trvajúcom príbehu. Samozrejme, určité predošlé znalosti (či už z filmov DCEU alebo samotných komiksových predlôh) vám zážitok iba umocnia (aj keď stať sa môže aj presný opak) a nie sú na škodu.

Spočiatku celý film môže pôsobiť chaoticky, po pár minútach si ale na spôsob rozprávania príbehu zvyknete a to jediné, čo vám zostáva, je nechať sa unášať skvostnými zábermi a nie tak príliš zložitou zápletkou. Birds of Prey je filmom, ktorý totiž pochopí naozaj každý divák a nemusí byť ani fanúšikom komiksoviek.

Nabitý humorom

Humor je tým jediným, čo akákoľvek kapitola DCEU doposiaľ vo veľkom postrádala a pri Birds of Prey to tvorcovia patrične napravili. Príbeh emancipácie Harley Quinn si humorné pasáže totiž doslova žiadal a čo je ešte lepšie, filmári z jej (tímovej) sólovky nespravili nútenú komédiu, ale gagy dávkujú postupne a nenásilne. A aj týmto spôsobom si vás komiksová novinka v kine získa.

Lepší soundtrack nemali snáď ani Strážcovia galaxie

Samozrejme, je to diskutabilné, je totiž jasné, že parádny výber skladieb v prvých i druhých Strážcoch galaxie sa prekonať zrejme ešte dlho nepodarí. Potom sa ale tvorcovia MCU vyhrali rovnakým spôsobom aj pri výbere piesní v druhom MCU Spider-Manovi, keď bol ďaleko od domova a Guardians dostali silného konkurenta. No a teraz im na chrbát dýcha ešte aj Harley Quinn vo svojej sólovke so svojimi kamoškami a slušne vydarenou hudobnou dramaturgiou.

Fantastickosť jednotlivých scén (i tých akčných, o ktorých viac píšeme nižšie) totiž podtrháva práve vhodný výber skladieb, ktorý by sa so Strážcami galaxie pokojne mohol porovnávať. Rovnako ako všetky dievčence, aj jednotlivé scény, a nielen tie akčné, sú vďaka hudbe plné sexepílu, čo sa často vo filmoch vďaka hudbe nepodarí vytvoriť.

Premyslené a nesmierne pestrofarebné

Ako to už pri komiksových filmoch býva, treba na ne chodiť výhradne do kina, prípadne si doma zaobstarať niečo väčšie ako je obrazovka vášho notebooku či televízneho prijímača. Špeciálne efekty a skvostné akčné scény si totiž v malom vôbec neužijete a farebnosť jednotlivých scén si plátno kina doslova žiada.

Akciou nabité scény v Brids of Prey tvorcovia premysleli do posledného detailu. Od začiatku do konca sú plné zaujímavých i nečakaných zvratov, o farebnosti ani nehovoriac (áno. dominuje ružová a krikľavé odtiene asi všetkého, na čo dokážete pomyslieť). Absolútny vrchol príde v závere snímky, kedy sa Harley rozhodne pobiť svojich nepriateľov na kolieskových korčuliach! Plus ten nezameniteľný pocit temna Gothamu je spolu s farebnosťou šialenosti Harley Quinn doslova vizuálnym skvostom.

Feministická snímka, ktorú si viac užijú muži

Birds of Prey je nepochybne filmom o ženskej emancipácii. Harley Quinn sa po rozchode z Jokerom snaží postaviť na vlastné nohy, no má to nesmierne ťažké, pretože už nie je pod ochrannou rukou svojej niekdajšej lásky a takmer celé gothamské podsvetie ju chce vidieť voňať fialky odspodu. Ako sa teda zo spárov mužskej nadvlády dostať? Jedine tak, že ukáže všetkým mocným mužom, že je rovnako silná, ako jej drsnejší protivníci.

Režisérka novej komiksovky sa snažila divákom predostrieť fakt, že aj ženy môžu byť „drsniačky“ a na prekvapenie všetkých toto funguje. Cathy Yan ako hlava toho celého tak na svet priviedla film, ktorý je predovšetkým o tom, že aj ženy sú silné osobnosti a vedia byť častokrát drsnejšie než muži samotní, no pre ženy aj napriek mnohým feministickým odkazom výsledné dielo určené nie je a potešené je najmä oko mžského diváka. Ten ale očividné feministické narážky nedkóduje ťažšie ako nežnejšie pohlavie, v ktorého sprievode väčšina z nás do kina zavíta. To ale tiež nie je na škodu, keďže takto odídu rovnako spokojní muži aj ženy. (Iba žeby nie.)

Skvelé obsadenie (ach, tie ženy #srdiečko)

Jednoznačným ťahákom celého filmu je Magot Robbie i Ewan McGregor v pozícii úhlavného nepriateľa. Príjemným prekvapením sú ale aj ostatné (i keď) pre bežného konzumenta blockbusteroviek neznámejšie tváre. Postavy si sadli a každá z nich svojou chémiou a stvárnením dotvára šialený námet toho  celého. A keďže ide o film určený predovšetkým pre potešenie mužského diváka, budú sa mať nad čím rozplývať. Toľko vábivého potešenia totiž v komiksovke nebýva často a kostýmy hlavnej hrdinky sú priam až chrumkavé.

Najlepší film DCEU?

To zrejme nie, pretože názory divákov sa od tých kritických značne rozchádzajú. Pokojne by ním ale mohol byť, keby nemal rovnaké chyby, ako všetky jeho doterajší predchodcovia – nerozpitváva potenciál charakterov postáv DC univerza a ani malinkým náznakom sa neprepája s ostatnými snímkami filmového sveta.

Či ale bol zámer tvorcov priniesť do tohto konceptu jeden oddychový film, nevedno. Je to však škoda. Práve „záporné“ postavy sú totiž to, čím sa DC preslávilo a Harley Quinn mohla byť jednou z najlepších kapitol celého konceptu. Svoju slávu ťaží však len z toho, že je to o nejakej šialenej žene, ktorá kedysi paktovala s najznámejším komiksovým zloduchom všetkých čias a nič viac.

Na najlepší DCEU film si tak ešte zrejme budeme musieť chvíľu počkať. Veríme však, že sa ním v budúcnosti stane práve snímka, v ktorej bude postava Harley jednou z hlavných.