Foto: Archív Ladislav Király

Rozprávali sme sa s odborníkom na kávu Ladislavom Királym.

Milujete kávu? Potom je tento rozhovor presne pre vás. Rozprávali sme sa s najznámejším slovenským kávovým blogerom, ktorý o tomto obľúbenom nápoji vie naozaj veľa. V rozhovore nám vyvrátil viaceré zaužívané mýty — napríklad, že dobrá káva by nemala mať horkú chuť, alebo že talianska káva nie je automaticky zárukou kvality.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ladislav Király je kávový nadšenec a autor populárneho blogu o káve. Podľa neho je naša domáca kávová scéna na skvelej úrovni, tvrdí, že ak raz ochutnáme kávu zo slovenských pražiarní, tak už sa k tej zo supermarketu nevrátime.

Ako dokážeme posúdiť kvalitu kávy len z pohľadu na samotné zrná?

Aj keď si veľa ľudí stále myslí, že „káva ako káva“, nie je to tak. Káva má veľké množstvo rôznych kvalitatívnych tried. Existujú rôzne spôsoby klasifikácie a kvalita sa posudzuje napríklad aj podľa počtu defektov.

Vezme sa 300-gramová vzorka danej kávy, vyselektujú sa defekty, pridelia sa im váhy, každý defekt má inú váhu a poráta sa to. Zlomené zrnko je menej závažná chyba, ako keď sa v káve nájde malé drievko alebo kamienok. Najmenej defektov má káva, ktorú často označujeme ako výberová.

Podľa jednej z metód je pri najvyššom stupni kvality prípustných 6 chýb na 300 gramov. Len tak pre porovnanie, nižšie triedy môžu mať 180, 240, 320, alebo aj 450 chýb v rovnako veľkej vzorke. Odporučil by som teda detailnejšie sa pozrieť na zrná — je v nich veľa zlomených zŕn, prípadne zŕn, ktoré vyzerajú ako mušle?

Ako by mala chutiť dobrá káva? Ako vie bežný laik rozoznať na základe chuti, že káva je zlá, nekvalitná?

Pri predchádzajúcej odpovedi som mohol spomenúť aj intenzitu praženia kávy – aj tú je možné vidieť na prvý pohľad. Keď je káva tmavohnedá alebo čierna, bude takmer s určitosťou len horká a žiadnu inú chuť v nej nenájdete. Pri dlhom pražení sa v nej totiž všetko „zabije“ a do popredia vystúpi horkosť. Nuž a takto by podľa mňa dobrá káva chutiť nemala.

Káva je totiž ovocie a jej plod vyzerá ako naša čerešňa. V kávovníkovej čerešni sú dve zrnká (kôstky), ktoré prirodzene majú aj určitú aciditu, kyslosť a nesú určité stopy teroáru, teda prostredia, v ktorom daný kávovník vyrástol.

O tomto by som musel hovoriť aspoň hodinu, ale pokúsim sa veľmi zjednodušene. Dobrý pražiar kávu praží len tak dlho, aby v nej zachoval jej pôvodné charakteristiky. A taká káva určite nemôže byť čierna, ale mala by byť hnedá, možno aj svetlohnedá.

Každý pražiar má určitý smer, ktorého sa drží a každému chutí niečo iné. Ten, kto praží svetlejšie, má pravdepodobne radšej acidnejšiu a ovocnejšiu kávu a ten, kto praží tmavšie, zasa horkejšiu. Všetko je to O. K. a na trhu si to nájde miesto. Ak sa pracuje s kvalitným zrnom a nespáli sa.

Odpovedať na položenú otázku je ťažké, ale dobrá káva by asi mala byť komplexná, mala by ponúkať sladkosť, určitú ovocnosť a pokojne aj miernu horkosť, ale v nejakej rovnováhe. Ak je káva len extrémne horká, je to zlé.

Foto: Archív Ladislav Király
Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články