Jedna z najpopulárnejších drôg nie len súčasnosti. Od čias svojho vzniku si našla skutočne nemalý fanklub, či už hovoríme o Woodstocku alebo o moderných rekreačných aktivitách. Objaviteľ LSD, Albert Hofmann, nás opustil už 9 rokov dozadu, no dožil úctyhodného veku 102 rokov. Na koľko bol jeho objav kameňom mudrcov by bolo asi na pridlhú diskusiu, avšak to čo objavil sa dočkalo veľkej obľúbenosti nie len v komunitách, ktoré túto psychedelickú látku využívali ako drogu. V čase jej vzniku a aj dlho po tom sa stal veľmi častou témou pre armádne experimenty americkej vlády.

Jedným z týchto experimentov bolo podanie vysokej dávky tejto halucinogénnej drogy ľudským subjektom a následné monitorovanie ich chovania a mozgovej činnosti. V jednom z týchto experimentov pôsobil aj Oscar Janiger, psychiater z University of California-Irvine. Bol známy najmä pre svoju prácu s LSD, jeden z jeho realizovaných nápadov bolo podať umelcovi vysokú dávku halucinogénu, škatuľu plnú pasteliek a sledovať priebeh jeho kresieb, presnejšie tej istej kresby, naprieč celou dobou intoxikácie.

Výsledky boli podľa očakávania veľmi zvláštne, prekombinované a pri niektoré z nich pri pohľade triezvym okom, absolútne nezrozumiteľné. Prvá kresba bola úplne normálna, atraktívna, no ničím výnimočná. Netrvalo to však dlho a veci sa začali meniť do veľmi nereálnej a prapodivnej podoby. Vnímanie reality umelcom sa stalo prinajmenšom nezvyčajné.

Prvá kresba: 20 minút po prvej dávke (50 mikrogramov)

Pozorovania dohliadajúceho doktora: Pacient začína kresliť pastelkou. Subjekt experimentu hlási normálny stav, zatiaľ nepociťuje žiadne efekty drogy.

Druhá kresba: 85 minút po prvej dávke a 20 minút po druhej dávke (50 + 50 mikrogramov)

Zdá sa, že pacient zažíva eufóriu. „Vidím vás zreteľne, tak zreteľne. Toto… vy… všetko je tak… mám menší problém kontrolovať túto pastelku. Vyzerá to, že chce pokračovať.“

Tretia kresba: 2 hodiny a 30 minút po prvej dávke

Pacient pôsobí veľmi sústredene na svoju priebeh svojej kresby. „Obrysy vyzerajú normálne, ale veľmi intenzívne, všetko mení farby. Moja ruka musí nasledovať tú hrubú líniu. Cítim sa akoby moje vedomie bolo súčasťou môjho tela a je veľmi aktívne. Moja ruka, môj lakeť… môj jazyk.“

Štvrtá kresba: 2 hodiny a 32 minút po prvej dávke

Pacient vyzerá ako by bol zachvátený svojim papierom. „Pokúšam sa spraviť ďalšiu kresbu. Krivky modelu sú normálne, ale tie na mojej kresbe nie sú. Obrys mojej ruky má tiež divné tvary. Nie je to veľmi dobrá kresba, že? Vzdávam to, skúsim to znova…“

Piata kresba: 2 hodiny a 55 minút po prvej dávke

Pacient robí ďalšiu kresbu vo veľkej rýchlosti. „Urobím túto kresbu jedným ťahom… bez zastavenia.. jedna línia, žiadna prestávka!“ Po dokončení sa pacient začína smiať, odrazu jej sústredený na niečo čo zbadal na podlahe.

Šiesta kresba: 3 hodiny a 45 minút po prvej dávke

Pacient sa pokúša dostať k oblasti aktivity, je všeobecne rozčúlený. Reaguje spomalene na podnety, asi by toho chcel nakresliť viac. Stáva sa čoraz viac neverbálny. „Som… všetko je… zmenené… volajú… tvoja tvár…prelína sa… kto je…“ Pacient si niečo potichu mrmle do istej melódie, znie to ako Thank for the memory od Boba Hopa. Mení pastelky za tempery.

Siedma kresba: 4 hodiny a 25 minút po prvej dávke

Pacient oddychuje na posteli, strávil zhruba dve hodiny ležaním a mávaním rúk vo vzduchu. Jeho návrat do oblasti aktivity je náhly, zámerne mení svoje médiá za pero a vodové farby. „Toto bude najlepšia kresba, ako tá prvá, len lepšia. Ak nebudem opatrný stratím kontrolu nad pohybmi, ale nestratím, pretože viem. Ja viem“ – (toto sa opakuje veľa za sebou). Pacient robí posledných pol tucta línií na kresbu zatiaľ čo pobehuje po izbe dopredu a dozadu.

Ôsma kresba: 5 hodín a 45 minút po prvej dávke

Pacient pokračuje v pohybe naprieč izbou, pretína priestor komplexnými spôsobmi. Je to hodina a pol pred tým ako si sadne a znova kreslí. Zdá sa že efekty drogy prechádzajú. „Opäť cítim svoje kolená, myslím že to stráca účinok. Toto je veľmi dobrá kresba, táto ceruzka sa veľmi ťažko drží“ – (drží v ruke farbičku).

Deviata kresba: 8 hodín po prvej dávke

Pacient sedí na posteli. Hlási, že intoxikácia opadla až na občasné skreslenie našich tvárí. Požiadali sme ho o poslednú kresbu, ktorú urobil z menšou radosťou. „K tejto kresbe nemám čo povedať, je zlá a nezaujímavá, chcem ísť domov.“

Pozri aj: Toto video ti presne ukáže, ako to vyzerá, keď si dá niekto LSD

boredpanda.com