Počas víkendu sme vám priblížili príbeh známeho bratislavského hotela Junior, ktorý stojí na brehu Štrkoveckého jazera už celé desaťročia. Slávne časy vystriedali neslávne známi mafiáni, po nich nastali zmeny majiteľských pomerov a úpadok. Niekdajší ružinovský klenot už dlhé roky chátra a my sme zisťovali, aká je jeho budúcnosť.
História hotela sa začala písať ešte v 70. rokoch minulého storočia priamo na brehu Štrkoveckého jazera, ktoré vzniklo ešte o pár rokov skôr. Počas socializmu si tu obyvatelia hlavného mesta užívali rekreáciu, no po nociach aj vychýrenú zábavu. V hoteli sa totiž nachádzal populárny diskoklub, ktorý patril medzi najobľúbenejšie v meste. Ten vyhľadávalo široké spektrum ľudí a vďaka hotelu s kapacitou takmer 200 lôžok ste tu mohli nájsť aj cezpoľných či cudzincov, čo nebolo počas socializmu úplne bežné.
Úpadok celej lokality nastal po Nežnej revolúcii. V dôsledku vtedajšieho stavu kompetentní zakázali kúpanie v jazere a rekreačné zariadenie sa postupne dostalo do rúk obávaným mafiánom Diničovcom. Tí si v ňom zriadili svoju centrálu, časť hotela prerobili na erotický salón a riadili odtiaľ svoje kriminálne aktivity. Po ich smrti v roku 1998 sa hotel dostal do rúk podnikateľa Mariána Jančošeka, ktorý predstavil veľkolepé plány na jeho prestavbu.
Ešte predtým, než sa vôbec začali realizovať, prešiel Hotel Junior do portfólia firmy Eco-Investment, v ktorom sa nachádza dodnes. Majiteľ Milan Fiľo a jeho spoločnosti už v roku 2008 prezentovali víziu polyfunkčného komplexu. Tá však bola zamietnutá a v podobnom duchu sa niesli aj ďalšie návrhy. Samotné zariadenie bolo v roku 2018 definitívne zatvorené a odvtedy chátra. Vykonané boli viac-menej iba nevyhnutné bezpečnostné zásahy do fasády.
Ďalšie kolo rokovaní
Takáto situácia trvá až dodnes, pričom kedysi slávny hotel na brehu obľúbeného jazera stále chátra. Podľa našich informácií pokračovali rokovania o novom projekte, ktorý by nahradil súčasný Junior, počas tohto leta. Do úspešného konca neviedli.
„Majiteľ hotela urobil v aktuálnom projekte smerom k ružinovskému vedeniu viaceré ústupky. Plánoval stavbu zbúrať a nahradiť novým komplexom, ktorý by reflektoval požiadavky na modernú mestskú architektúru, zachoval existujúci komfort obyvateľov tejto lokality a zvýšil atraktivitu územia bez negatívnych zásahov,“ uviedla pre interez vo svojom stanovisku riaditeľka odboru komunikácie spoločnosti Eco-Investment, Petra Greksová.
Podľa vyjadrení majiteľskej spoločnosti chcel developer vyhovieť aj pri ďalších pripomienkach, ktoré zahŕňali posunutie projektu ďalej od jazera a revitalizáciu okolitého prostredia, v rámci ktorej by pribudli športovo-rekreačné prvky. „Aj napriek týmto a ďalším prísľubom však ani tentoraz u mestskej časti neuspel. Všetky jeho koncepcie, idey a verzie možnej budúcnosti rozpadávajúceho sa Juniora vyšli navnivoč. Znovu dostali stopku,“ znie ďalej v stanovisku.
S našimi otázkami sme sa obrátili aj na mestskú časť Ružinov, ktorá má na vec taktiež iný pohľad. „Mestská časť Bratislava – Ružinov vydala v lete negatívne stanovisko k investičnému zámeru „Polyfunkčný objekt Junior“. Predložený investičný zámer totiž nespĺňal parametre územného plánu pre dotknutú lokalitu, a to najmä z pohľadu intenzity zastavanosti a podlažných plôch,“ povedala pre interez Tatiana Tóthová z komunikačného oddelenia mestskej časti.
Ako vyplýva z vyjadrení starostu Ružinova Martina Chrena, mestská časť si uvedomuje degradačnú vlastnosť Hotela Junior v inak kvalitnom prostredí, no zároveň toto územie vníma ako jedno z najcennejších v hlavnom meste. Od majiteľov objektu preto žiada patričnú pozornosť.
„Nový projekt by mal spĺňať niekoľko parametrov, a to najmä odstup od vody, zachovanie voľného priechodu okolo celého jazera, či z urbanistického hľadiska zachovanie priehľadov na vodnú hladinu pre obyvateľov bytových domov na Drieňovej ulici a minimálny zásah do kvality ich bývania. Toto sú dôležité podmienky, z dodržiavania ktorých nevieme ustúpiť,“ vyjadril sa starosta.
„V minulosti investor prezentoval viacero zámerov v tejto lokalite, a podľa môjho osobného názoru, žiaľ, išlo takmer vždy o „bežné“ paneláky, ktoré vytvárali pred jazerom akúsi stenu z budov bez nejakej hodnoty pre okolie. Predložený investičný zámer, okrem toho, že bol jednoducho „priveľký“, žiaľ naozaj nespĺňal ani očakávania architektonickej kvality, aké by sme pri území takejto hodnoty mali,“ uzatvára stanovisko Martin Chren.
Nahlásiť chybu v článku