Že všetci vnímajú farby rovnako, ako my, alebo že všetci majú vnútorný monológ. Nie každý však pozná ten hlas, ktorý komentuje našu činnosť. Ako to vyzerá v mysliach ľudí, ktorým vnútorný monológ chýba?
Čo vnímajú ľudia bez vnútorného monológu?
Pred časom sme vás informovali o tom, že nie každý človek má vnútorný monológ. Mnohých to šokovalo, je totiž zvláštna predstava, že to, čo my považujeme za bežné, môže u niekoho vyzerať celkom inak. U niektorých ľudí vnútorný monológ v súvislých vetách komentuje všetko, čo sa deje, iní ho zas vnímajú len symbolicky či v útržkoch. Informácia, že u každého môže vyzerať vnútorný monológ, resp. jeho neprítomnosť odlišne, vyvolala v ľuďoch veľkú zvedavosť. Prostredníctvom portálu Reddit preto vzniklo vlákno, kde sa ľudia delia o svoju osobnú skúsenosť, píše portál IFLScience.
Užívateľ Redditu, ktorý si hovorí Vadermaulkylo napísal, že keď svojej mame oznámil, že nemá vnútorný monológ, pozerala na neho, ako keby mu na krku vyrástli tri hlavy. Vadermaulkylo priznal, že si myslel, že vnútorný monológ je len vymyslený koncept, ktorý používajú filmári na dokreslenie deja. Jeden z užívateľov sa pýtal, ako ľudia bez vnútorného monológu reagujú na to, keď im tesne pred odchodom šéf oznámi, že ešte musia dokončiť projekt, ktorý im zaberie najmenej dve hodiny. Pýta sa: „To naozaj len nahlas šéfovi poviete, že to nie je žiaden problém bez toho, aby ste si pomysleli, ako vám práve pokazil deň?“
Vadermaulkylo na to odpovedal, že síce cíti frustráciu, no v jeho mysli sa neobjaví žiaden nahnevaný komentár. K diskusii sa pridal aj ďalší užívateľ Redditu s prezývkou GohanShmohan, ktorý hovorí, že jeho myseľ taktiež žiadnym spôsobom nekomentuje, čo práve robí a čo cíti. Jednoducho cíti emóciu a to je všetko.
Fenomén zaujíma aj vedcov
Iní ľudia svoj zážitok popísali ako trochu komplikovanejší. BobbitWormJoe napríklad napísal, že počas komunikácie s ľuďmi musí svoje myšlienkové pochody akoby prekladať do hovorenej reči, čo si vyžaduje nemálo úsilia. Je preto pre neho jednoduchšie s ľuďmi si písať, má totiž viac času na premýšľanie. Keď musí s niekým komunikovať osobne alebo cez telefón, musí si vopred pripraviť, čo chce povedať. V opačnom prípade robí medzi vetami dlhé pauzy, ktoré ľudia považujú za zvláštne a neraz aj otravné.
Iní ľudia si niečo také nedokážu ani len predstaviť. Napríklad merewautt píše, že akýkoľvek pocit je vždy sprevádzaný aj vnútorným monológom. Ak sa s niekým poháda, jedna vec je, čo si v hneve pomyslí a ďalšia zas, čo v skutočnosti povie. Napríklad, nevysloví nahlas nadávky.
Samozrejme, tento fenomén zaujíma aj vedcov a v roku 2011 bola vykonaná malá štúdia, informuje portál Psychology Today. Počas nej dostali účastníci malé pípače a vždy, keď zariadenie zapípalo, mali účastníci napísať, čo sa v ich mysli dialo tesne predtým. Neustále prebiehajúci vnútorný monológ popísalo len 26 % účastníkov. Vedci však postrehli veľké individuálne rozdiely, u niektorých je vnútorný monológ prítomný vždy, z niektorých len občas, u iných ľudí sa zas neobjaví nikdy.
Nahlásiť chybu v článku