Už na základnej škole sa učíme, že deň má 24 hodín, čo zodpovedá jednému otočeniu Zeme okolo svojej osi, teda rotácii o 360 stupňov. Avšak nie je to presne 24 hodín, ale 23 hodín a 56 minút.
Keďže je Zem v neustálom pohybe, po svojej obežnej dráhe Slnka, priamo na konci tejto rotácie o 360 stupňov stojí oproti Slnku iný bod. Aby Slnko dosiahlo úplne rovnakú polohu na oblohe, musí sa Zem otočiť o stupeň ďalej, uvádza portál Science Alert.
Dva typy dní
Ľudia sa takto rozhodli merať dni, teda nie presnou rotáciou Zeme, ale polohou Slnka na oblohe. Technicky však ide o dva rôzne typy dní. Deň meraný zavŕšením rotácie o 360 stupňov sa volá hviezdny či siderický deň.
Deň založený na polohe Slnka sa nazýva slnečný deň. Tento deň je o 4 minúty dlhší ako prvý a je to presne tých 24 hodín, na ktoré sme aj zvyknutí.
„Slnečný deň trvá 24 hodín, pretože sa pohybujeme okolo Slnka. Ak by sme neobiehali okolo Slnka, obidva dni by boli rovnako dlhé,“ uviedol pre Business Insider James O’Donoghue, planetárny vedec z japonskej vesmírnej agentúry.
Štvorminútový rozdiel
Keďže používame slnečné dni, v roku máme 365 dní. V skutočnosti Zem ale dokončí svoju úplnú rotáciu, teda siderický deň, 366-krát za rok.
O’Donoghue popisuje rozdiel medzi týmito dvomi typmi dní ako záležitosť výberu, ktorý objekt použijeme ako základ pre porovnávanie rotácie Zeme. Ak by sme používali hviezdny deň, Slnko by vychádzalo každý deň o štyri minúty skôr. Po šiestich mesiacoch by tak Slnko vychádzalo o 12 hodín skôr.
„Rozhodli sme sa spojiť náš denný rytmus so Slnkom a nie s hviezdami. V skutočnosti hviezdy vychádzajú z nášho rozhodnutia každý deň o štyri minúty skôr,“ dodáva O’Donoghue.
Nahlásiť chybu v článku