Rusko sa pripravuje na „bezprostrednú inváziu“ na Ukrajinu, varovala vo štvrtok americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Podľa nej sú na to dôkazy. TASR prevzala tieto informácie z agentúr AFP a AP.
Thomasová-Greenfieldová podľa vlastných slov požiadala amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, aby na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine „signalizoval intenzívny záväzok“ USA k diplomatickému riešeniu napätia.
Americký minister obrany Lloyd Austin v centrále NATO v Bruseli na margo zvyšovania počtu ruských vojakov pri hranici s Ukrajinou povedal, že USA a ich partneri v NATO „budú sledovať, či ruské slová korešpondujú s ruskými skutkami“.
„Niektorí vojaci sú bližšie k hraniciam, lieta tam viac bojových a podporných lietadiel,“ povedal Austin. „Sme svedkami toho, ako v Čiernom mori zvyšujú svoju pripravenosť. Dokonca vidíme, ako si robia zásoby krvi. Takéto veci sa nerobia bezdôvodne a určite nie vtedy, keď sa chystáte zbaliť sa a ísť domov,“ dodal. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zas uviedol, že Aliancia je znepokojená tým, „ako sa Rusko snaží pripraviť zámienku na ozbrojený útok proti Ukrajine“.
Hrozba je veľmi vysoká, tvrdí Biden
Americký prezident Joe Biden taktiež tvrdí, že hrozba ruskej invázie na Ukrajinu je „veľmi vysoká“, avšak dvere k diplomatickému riešeniu stále „zostávajú otvorené“. Informovali o tom agentúry AFP, AP a Reuters.
„Všetko nasvedčuje tomu, že (Rusi) sú pripravení ísť na Ukrajinu,“ povedal Biden novinárom počas krátkeho brífingu pred odletom z Bieleho domu. Americký prezident dodal, že v tejto chvíli neplánuje telefonovať šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi.
Na otázku, aká vysoká je v súčasnosti hrozba ruskej invázie, Biden odpovedal, že je „veľmi vysoká“, a zopakoval, že Rusko neodsunulo svoje vojská od ukrajinských hraníc a Spojené štáty majú dôvod sa domnievať, že Rusko je zapojené do operácií „pod falošnou vlajkou“, ktorými chce ospravedlniť inváziu.
Rusko napriek rozsiahlej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou odmieta, že by plánovalo útok. Vlani v decembri vyzvala Moskva Spojené štáty i NATO, aby jej poskytli rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ a neumožní členstvo Ukrajine. Moskva takisto žiada Západ, aby sa zaviazal, že nerozmiestni útočné zbrane v blízkosti ruských hraníc.
Porušené prímerie v Donbase
Ukrajinská armáda vo štvrtok informovala, že proruskí separatisti pri ostreľovaní mesta Stanycia Luhanska zasiahli aj budovu materskej školy. Zranenia pri tom utrpeli dve učiteľky. Deti, ktoré sa v budove nachádzali tiež, vyviazli bez zranení, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na tweet humanitárnej organizácie Vráť sa živý (Povernys žyvym).
Porušenie prímeria ukrajinskou armádou hlásia však aj proruskí separatisti z oboch samozvaných republík v Donbase, ktorí upozorňujú, že v posledných hodinách došlo k výraznej eskalácii napätia.
Vojenské velenie samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo štvrtok obvinilo ukrajinskú armádu, že ostreľovala baňu Gagarin pri obci Horlivka (v ruštine Gorlovka), pričom použila protitankový raketový systém.
Informovala o tom vo štvrtok agentúra TASS, podľa ktorej ukrajinské bezpečnostné zložky použili túto zbraň prvýkrát od začiatku roka 2022. Naposledy k ostreľovaniu DĽR z tohto typu zbrane došlo vlani 25. decembra.
Velenie ľudových milícií DĽR tvrdí, že za posledných 24 hodín sa ukrajinská armáda najmenej 15-krát dopustila porušenia prímeria, keď v DĽR ostreľovala civilnú infraštruktúru a obývané oblasti.
Nahlásiť chybu v článku