Takýmto spôsobom sa nový zvuk snažia lepšie zamerať. Vedeli ste však, že v prípade nečakaného zvuku hýbe ušami celkom podvedome aj človek? Je to evolučný pozostatok, ktorý nám zostal po našich predkoch.

Ušami hýbu nielen zvieratá, ale aj človek

Ako informuje portál Medical Express, vedcom zo Saarlandu sa prvýkrát podarilo potvrdiť, že pri niektorých zvukoch nielen zviera, ale aj človek podvedome hýbe ušami, aby mohol zvuk lepšie zamerať a identifikovať. V rámci výskumu vedci pripojili ľuďom na uši zariadenie, ktoré monitorovalo elektrické signály v motorickom systéme uší (tzv. elektromyografia – EMG). Následne boli požiadaní, aby čítali monotónny text. Počas čítania boli odvysielané náhodné zvuky v nepravidelných intervaloch.

V rámci druhej časti experimentu boli účastníci požiadaní, aby sa sústredili na krátky príbeh, ktorý im bol púšťaný z reproduktora umiestneného napríklad na pravej strane. Druhý reproduktor, ktorý bol na ľavej strane a bol z neho púšťaný iný príbeh, mali účastníci výskumu ignorovať. Elektromyografické merania ukázali, že podvedome sa naše uši pohnú tým smerom, odkiaľ pochádza zvuk, na ktorý chceme sústrediť svoju pozornosť.

Ako deti sme sa neraz pretekali v tom, kto dokáže viac vyplaziť jazyk, či urobiť iný zaujímavý trik, napríklad hýbať ušami. Aj keď na povel dokáže hýbať ušami len málokto, vedcom z Systems Neuroscience & Neurotechnology Unit (SNNU) sa podarilo dokázať, že vďaka evolučnému pozostatku človek hýbe ušami podvedome, a to pri rôznych nečakaných zvukoch.

Svaly ovládajúce uši sa aktivovali hneď, ako sa v blízkosti človeka ozval neznámy či nezvyčajný zvuk alebo zvuk, ktorý by naznačoval, že sa človek blíži k cieľu (napríklad, keď sme hladní, zareagujeme na zvuk slaniny pražiacej sa na panvici). Pohyb uší sa podarilo zachytiť nielen za pomoci elektromyografie, ale aj výkonným počítačom, ktorý vyhotovil detailný videozáznam každého účastníka experimentu. Vďaka tomu bolo možné odpozorovať aj tú najmenšiu odchýlku a pohyb.

Poznatky umožnia vyrábať efektívnejšie načúvacie zariadenia

Ukázalo sa, že pohyb uší sa menil v závislosti od zvuku, menil sa smer pohybu, ale aj jeho intenzita. Výsledky výskumu sú zaujímavé nielen po teoretickej stránke, ale aj praktickej. Vedci napríklad dúfajú, že vďaka novým poznatkom sa im podarí vytvoriť lepšie načúvacie zariadenia pre ľudí s postihnutím sluchu. Zariadenie by tak mohlo na základe svalovej aktivity v ušiach zosilniť želaný zvuk, na ktorý človek práve sústreďuje pozornosť a utlmiť tie neželané.

Aj keď niečo také človek nedokáže vedome, ide o evolučný pozostatok schopnosti, ktorá pred miliónmi rokov dokázala našich predkov udržať nažive. Je to tzv. neurálna fosília v ľudskom mozgu, aj keď vedcom ani dnes nie je celkom jasné, prečo sa táto schopnosť postupom času takmer vytratila. Výsledky štúdie boli publikované v časopise eLife.

Pozri aj:

Vedci varujú pred prípadmi poškodenia mozgu. Objavujú sa u pacientov s miernym priebehom koronavírusu

Medical Express