Pri veľkých vesmírnych misiách s ľudskou posádkou, akým nepochybne kolonizácia Mesiaca či pristátie na Marse sú, narážajú vesmírne agentúry aj v súčasnosti na veľké technické problémy. K riešeniu jedného z najdôležitejších sa však aktuálne výrazne priblížila Európska vesmírna agentúra.
Európska vesmírna agentúra (ESA) dokáže vytvoriť kyslík z mesačného prachu nazývaného regolit, informuje ESA na svojej webovej stránke. Experiment sa podaril zatiaľ len v laboratórnych podmienkach v holandskom Noordwijku. Výroba kyslíka vo vesmíre vyrieši problém s jeho nedostatkom pri misiách s ľudskou posádkou, no slúžiť by mala aj pri výrobe paliva pri dlhých misiách, akou je napríklad pristátie na Marse.
Z prachu palivo
Prototyp zariadenia vyrábajúceho kyslík z mesačného prachu vytvorili vedci v laboratóriu Európskeho výskumného a technologického centra (ESTEC) v holandskom Noordwijku. Zariadenie dokáže kyslík vyrábať z materiálu, ktorý vedci namiešali tak, aby čo najviac pripomínal regolit, mesačný prach na povrchu Mesiaca, ktorý je z 40% až 45% tvorený chemicky viazaným kyslíkom.
„Možnosť získať kyslík zo zdrojov nachádzajúcich sa na Mesiaci by bolo veľmi užitočné pre budúcich lunárnych kolonizátorov ako pri dýchaní, tak aj pri výrobe raketového paliva,“ hovorí Beth Lomax z univerzity v Glasgowe, ktorá participovala na výskume zariadenia. Mesiac ako pustý satelit Zeme síce sám o sebe nie je veľmi zaujímavý, vystupuje v plánoch vesmírnych agentúr ako „prestupná stanica“ k ceste na Mars. Kľúčové je však využiť jeho zdroje a to hlavne regolit.
„Zariadenie je aktuálne v prevádzke, môžeme sa zamerať na jeho doladenie, napríklad na zníženie prevádzkovej teploty alebo na návrh verzie systému, ktorá by jedného dňa mohla letieť na Mesiac,“ komentuje výskum pracovník ESA Alexandre Meurisse.
Iba prvý krok
K získavaniu kyslíka v novom zariadení ESA dochádza vďaka elektrolýze za pomoci roztavenej soli. Regolit zohriaty na 950°C vložený do kovového koša so soľou chloridu vápenatého sa pri procese mení na pevnú látku. Vplyvom elektrického prúdu sa kyslík z regolitu dostáva do soli, samotný regolit sa v závislosti od zloženia mení na rôzne kovy.
Získaný kyslík vedci zatiaľ využiť nevedia a jeho zachytávanie by mal vyriešiť až ďalší výskum. Výrobný proces ponúka budúcim lunárnym kolonizátorom aj ďalšiu výhodu. Kovy, ktoré pri výrobe vznikajú by mohli využiť na výrobu rôznych potrebných dielov. Výskum ESA je prvým z dôležitých krokov pri prípravách avizovaných dlhodobých lunárnych misií, ktoré okrem európskej agentúry avizovala aj tá americká.
Nahlásiť chybu v článku